Spomienkový album 12/1999

Na pohľadnici zo začiatku 20. storočia, ktorú poskytla pani Altdorferová, je zachytená časť pálffyovského paláca, ktorý stál medzi Zámockou, Škarniclovou a Svoradovou ulicou.

Dal si ho postaviť v rokoch 1636 až 1640 prešporský župan gróf Pavel Pálffy, ktorý v tom istom čase mal na starosti prestavbu kráľovskej rezidencie na hrade. Na oboch stavbách pracovali vtedy najvyhľadávanejší stavitelia a umelci. Palác udržiavali, dostavovali a znovu zariaďovali až do konca 18. storočia.

V rokoch 1732 až 1736 bol miestodržiteľom v Uhorsku Franz Stephan von Lothringen, budúci manžel Márie Terézie. Hradné priestory neboli ako bydlisko veľmi vyhovujúce, a preto mladý miestodržiteľ býval v pálffyovskom paláci. Neskôr sa v ňom často zdržiavala aj dcéra Márie Terézie arcikňažná Mária Christina a jej manžel Albert, knieža sasko-tešínske. Na terasách okolo paláca sa rozkladala ohromná záhrada s fontánami, grottami, pavilónmi a vzácnymi rastlinami.

V 19. storočí areál spustol, z paláca sa stala kasáreň a obydlie chudobných ľudí. V bývalom služobníckom trakte sa roku 1858 narodil neskorší slávny maďarský sochár Johann Fadrusz, autor súsošia Márie Terézie, ktoré stálo na terajšom námestí Ľ. Štúra. Park neskôr rozparcelovali, na konci storočia tam postavili pôrodnicu a sirotinec (teraz škola na Ulici Ľ. Podjavorinskej). Kaplnka paláca ešte dlho slúžila deťom zo sirotinca.

Pred rokom 1926 palác až na malé torzo zbúrali a nahradili novostavbami vysokoškolského internátu Svoradov podľa projektov architektov F. Floriansa a G. Schreibera. Súčasťou novostavby bol aj kostol, jeden z najmodernejších v Bratislave.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer