19. Kedysi sme hygienu nebrali veľmi vážne

25.1.2007
0
Páčil sa vám článok?

Po druhej svetovej vojne obnovili zbombardovaný most do Petržalky. Voda v Dunaji bola ešte stále taká čistá, že sa Bratislavčania v nej celé leto kúpali. Ešte dlho po roku 1945 sme sa nebáli žiť nehygienicky.

Chcem tým povedať, že svet sa ešte tak hekticky nebál bacilov ako teraz. Buď bol človek v polovici XX. storočia imúnnejší voči nim, alebo roj bacilov z vesmíru ešte na našu planétu nedorazil...

Pamätám sa ako sa čapovalo mlieko. Rozvážalo sa v plechových konvách (nad ránom nás budilo hrkotanie mliekárov) a mliekárky potom čapovali kupujúcim mlieko naberákmi do malých plechových konvičiek. Naberáky mali byť s mosadze, ale boli aj alumíniové a plechové. Litrové, aj pollitrové. Mlieko bolo rovno od kravičky a dalo sa z neho robiť doma maslo. Nikto sa veľmi o hygienu nestaral a všetko voňalo tým čím malo voňať.

Teraz by také čapovanie mlieka u hygienikov neprešlo. Mlieko máme sterilné, trvanlivé - ale bez vône kravičky a lúky. Po ceste domov sme si upíjali potajmä z konvice a zajedali mlieko bosniakom - obrovskou slanou pukotavou žemľou. (Chválabohu, po návrate kapitalizmu do našich končín začali pekári znovu piecť aj „kaizerky“ a „vodové žemle“.) Za Dubčeka sa objavili „dubčeky“ - obrovské rohlíky. Symbol dubčekovskej jari.

Ani vtedajšie čapovanie zmrzliny by u terajších hygienikov neprešlo! Zmrzlinári vozili zmrzlinu na bicykli. Na troch kolesách tlačili pred sebou skriňu, plnú porcelánových nádob s čokoládovou, citrónovou, vanilkovou a jahodovou. Vyzváňali po meste a mali buď albánske plstené čapice, alebo dalmatínske háčkované bielučké ťubetejky- symbol balkánskej čistoty. Ale v zmrzline - čuduj sa svete - boli skutočné jahody, hrozienka, kúsky čokolády - bacilom sa už v zmrzline neušlo miesto. Postávali smutno po uliciach mimo zmrzliny slabli a hynuli pod kopytami mliekárenských koní. Kdeže hygiena! Ani nanuky neboli. V Amerike už dávno deti jedli zmrzlinu z paličiek - keď u nás začali mraziť prvé nanuky. Bolo to v Cíferi (Hydinárske závody). Mali tam obrovskú mraziareň na kurence a aby ju využili, mrazili aj nanuky. Keď začali byť oblievané čokoládou - to bola veľká sláva!

V polovici XX. storočia hygienu nebrali chlapci z Dunajskej ulice veľmi vážne. Mnohí z nich žili s rodičmi v bytoch bez kúpeľne. Na šporáku sa zohriala voda v hrnci na bielizeň a v kuchyni sa naplnilo koryto...V jednej vode sa vyčvachtala celá rodina. Teraz sa mi to zdá nepochopiteľné, ale pamätám sa na tie zimné večery pod kuchynskou lampou pri peci. Sušili nás pri vysokých kachliach v izbe. Oheň tajomne plápolal spoza mriežky, vonku zúril komunizmus.

To by u dnešných demokratov na Dunajskej ulici neprešlo! V lete boli korytá vonku na dvore, ale už prenikala do ulice moderna: objavovali sa plechové vane, sedacie vane, podaktorí začali kupovať aj voňavé mydlo.(Moja mama nás drhla „šichtovým“ bez vône a kefou na bielizeň. Preto máme s bratom takú hrubú kožu.) Kdeže hygiena! V tom čase ešte na Dunajskú ulicu nedorazili bacily!

Július Satinský

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.