Zdroj: Archív TASR
Pohľad na výstavbu električkovej trate v priestore Avionu a Radlinského ulice v roku 1979Spoznávate Radlinského ulicu na našej dobovej fotografii? Kedysi bola v týchto miestach svetoznáma výrobňa šampanského či, presnejšie, šumivého vína, ktorú pred 200 rokmi založili dvaja prešporskí mešťania. O polstoročie neskôr stála v danej lokalite aj významná továreň na kefy, na zábere vľavo vidíte, ako vyzerala v roku 1979 (od šampusárne bola vzdialená pár desiatok metrov ). No a bližšie k Račianskemu mýtu bola zas tabaková továreň, ktorá slúžila takmer 100 rokov. V článku nižšie nájdete dve unikátne porovnávačky.
Pomerne rušná Radlinského ulica v Starom Meste, ktorá v stredoveku slúžila ako hlavná výpadovka z Prešporka smerom na Trnavu a Nitru, teda do „uhorskej krajiny", je pomenovaná po jazykovedcovi a pedagógovi Andrejovi Ľudovítovi Radlinskom (1817 - 1879). Bol to národný buditeľ, spolu s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom sa významne pričinil o vytvorenie spoločného jazyka a zjednotenie kultúrneho i literárneho života u nás.
Text k historickej fotografii z marca 1955 (nižšie) konštatuje iba to, že „za 10 rokov slobodného života zmenilo sa mesto pod Slavínom. Dvíha sa do výšky a krásy. Zmizli a ustavične miznú plesnivé kúty. Ruky robotníkov odpratávali ohyzdné pamiatky smutnej minulosti a nahradili ich bieloskvúcimi budovami, hlásajúcimi nástup nového sveta slobody a radostného života pracujúceho človeka...“
Zaujímavejšie je, že práve tu vznikla po Francúzsku druhá európska továreň na výrobu šumivého vína tradičnou šampanskou metódou. Na Radlinského ulici (vtedy sa volala Krajinská cesta) ju založili v roku 1825 prešporskí mešťania Johann Fischer a Michael Schönbauer, a to na miestach, kde je dnes Chemicko-technologická fakulta STU. Historická budova už dávno neexistuje, zachovala sa však budova bývalej Grünebergovej továrne na kefy, ktorú postavili o pár desiatok metrov ďalej. Evidovaná je ako pamätihodnosť Bratislavy.
Porovnajte si záber na kefáreň spred 70 rokov s dnešným.
Ako informuje Mestský úrad ochrany pamiatok (MÚOP), areál továrne na výrobu kief bratov Grünebergovcov, ktorý sa rozprestieral v priestore vymedzenom ulicami Radlinského, Fazuľová, bývalá Slovanská a Školská, vznikol v roku 1875. „V tej dobe to bol najväčší závod svojho druhu v Uhorsku a na prelome storočí jeden z najväčších priemyselných komplexov v Bratislave. Ešte v 80. rokoch 20. storočia sa zachoval celý areál so 17 budovami aj s časťou pôvodného interiéru a slúžil podniku Cosmos na výrobu zubných kefiek,“ uvádza MÚOP na svojom webe.
Ďalšia porovnávačka - Hubertovu továreň nahradil komplex STU.
K fabrike na výrobu šampanského ešte doplníme, že jej spolumajiteľom bol Franz Hubert, prvý člen rodiny Hubertovcov, a patrila k najvýznamnejším producentom šumivého vína v Rakúsko-Uhorsku. Významne jej konkurovala firma Jakuba Palugyaya, ktorého vína pravidelne ponúkali i reštaurácie zámorských lodí. Značka Chateau Palugyay sa podávala aj počas tragickej plavby slávneho parníka Titanic.
Čo sa týka bývalej tabakovej továrne, areál industriálneho komplexu sa nachádzal na pomerne veľkej ploche vymedzenom Mýtnou, Vazovovou, Radlinského ulicou a Račianskym mýtom. "Pôvodne výrobnú časť tvoril dvojpodlažný podpivničený objekt lichobežníkového tvaru s dvoma dvormi Továreň vznikla v roku 1853 a patrila k najstarším priemyselným podnikom Bratislavy... K továrni patril aj vedľajší areál skladu a administratívnej budovy – tie boli vyhlásené za kultúrnu pamiatku, avšak v roku 2007 bol objekt skladu vyňatý zo zoznamu pamiatkového fondu vzhľadom na jeho údajný havarijný stav," konštatuje MÚOP. A tak sa aj príbeh významnej technickej pamiatky z čias Márie Terézie sa skončil.
(ac)