História: Staviteľ, ktorý skrotil Dunaj, mal smutný koniec

Dva významné dátumy týkajúce sa výnimočného staviteľa a vynálezcu vychádzajú na tento rok: v marci uplynie 130 rokov od jeho tragického skonu, v máji 175 rokov od narodenia. Taliansky šľachtic Enea Grazioso Lanfranconi, ktorý sa zaujímal najmä o nepokojný Dunaj, bol tiež zanietený archeológ, veľký fanúšik umenia a ľudomil.

Meno tohto vynikajúceho talianskeho odborníka na reguláciu povodia Dunaja nesie v Bratislave areál Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského aj diaľničný most –donedávna mali nesprávne pomenovanie „Lafranconi“, po skomolení priezviska, v ktorom chýbalo „n“.

Vysokoškolský internát Lanfranconi, ktorý bol kedysi vojenskou strednou školou, poznajú asi všetci študenti. Vyrástli tu mnohé športové hviezdy, nie každý však vie, prečo dostal taký názov internát, a neskôr i most.

Rodina milánskeho občana Lanfranconiho sa so svojimi troma synmi prisťahovala do Bratislavy v roku 1870. Najmladší z nich, Enea Grazioso Lanfranconi, mal akurát dvadsať rokov a študoval za stavebného inžiniera. Keď v Miláne školu skončil a prišiel do Bratislavy za rodinou, ľahko si našiel zamestnanie. O talianskych staviteľov bol v Bratislave odjakživa záujem. A najmä vtedy, keď sa mesto rozrastalo, vznikali prvé priemyselné centrá a upravoval sa aj tok Dunaja.

​Palác Eneu Lanfranconiho na Námestí Ľudovíta Štúra, rok 1938.

K tomu mal Enea najbližšie, takže ho bez problémov prijali na bratislavskom hydrografickom oddelení Ministerstva verejných prác a obchodu. Enea bol usilovný mládenec a od začiatku si ho vedenie všimlo. Onedlho sa stal hlavným projektantom jednej z posledných veľkých úprav Dunaja. V tejto súvislosti mu najväčšiu slávu priniesol jeho päťdielny Atlas dunajského toku od Devína po mestečko Gönyü v Maďarsku. Autor ho nechal vytlačiť v sto exemplároch, dodnes sa nám však zachovala iba jedna jediná mapa.

​Enea Grazioso Lanfranconi.

Po otcovi Enea zdedil kameňolomy pri Dunaji, ďalšie kúpil počas úprav dunajských brehov. Ich výnos mu zabezpečoval, že sa mohol neskôr venovať svojim záľubám – článkom o ďalších potrebných úpravách Dunaja pre rozvoj lodnej dopravy. Zhromaždil unikátnu zbierku kníh, obrazov a máp s touto tematikou (dnes je v Budapešti), zbieral aj litografie a obrazy s témou Bratislavy, ktoré pred smrťou odkázal nášmu mestu a sú súčasťou depozitára mestskej galérie. Bol aj nadšeným archeológom a jedným zo zakladajúcich členov Uhorskej archeologickej spoločnosti. O svojich objavoch, najmä však o otázkach hydrografie Uhorska a špeciálne Dunaja veľa publikoval.

​Pomník rodiny slávneho staviteľa na Ondrejskom cintoríne.

V Bratislave mu patrili dva domy, palác na Námestí Ľudovíta Štúra, kde dnes sídli Ministerstvo životného prostredia, a pekný secesný zámoček, ktorý bol súčasťou Botanickej záhrady. Keďže nový internát, ktorý sa pri Dunaji staval, bol v susedstve, a keďže aj Lanfranconiho meno bolo predovšetkým spojené s Dunajom, pomenovali internát po ňom. Tlač o ňom písala ako o „vychýrenom technickom radcovi, nadšenom priateľovi a patrónovi umenia, šľachetnom ľudomilovi“.
Enea Grazioso Lanfranconi zomrel tragicky, keď 9. marca 1895 okolo šiestej hodiny ráno spáchal vo svojom dome v Bratislave samovraždu. Ľudí správa doslova šokovala. Podľa dobovej tlače sa zhlukovali na uliciach a diskutovali o tom, prečo tento 44-ročný muž, tešiaci sa všeobecnej úcte, dobrovoľne ukončil svoj život. Noviny, ktoré vyšli na druhý deň, okolnosti tragédie čiastočne spresnili: „Lanfranconi bdel pri svojej ťažko chorej manželke a asi dva mesiace takmer nespal. Zlyhali mu nervy, zrejme preto obrátil proti sebe svoju loveckú zbraň.“
Pochovali ho v meste Varese v rodnom Lombardsku.

(ac, TASR)

​Informácie sme čerpali aj z knihy Igora Janotu Slávni ľudia v Bratislave, vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)