Jeho stavby poznáte: Pripomíname si 120 rokov od narodenia architekta a maliara Hermana Kvasnicu
Zdroj: Pozostalosť H. K.
Pri skicovaní v plenéri cca 1955V piatok 14. februára uplynie 120 rokov od narodenia významného bratislavského architekta a maliara Hermana Kvasnicu. Niektoré jeho stavby určite poznáte. Venoval sa najmä návrhom železničných staníc, no bol i maliarom. Jeho obrazy zachytávajú zákutia bratislavského Starého Mesta.
Herman Kvasnica sa narodil 14. februára vo Vyloku v Zakarpatskej oblasti na území dnešnej Ukrajiny. Život však nemal vôbec ľahký. Ako deväťročnému mu zomrel otec a jeho matka zostala sama s piatimi deťmi. Herman bol študentom na maďarskom klasickom gymnáziu. Zásluhou profesora kreslenia sa dostal do kontaktu s výtvarným umením. Inklinoval k maľbe, s obdivom vzhliadal k dielu Mihálya Munkácsiho.
"Celé jeho študentské roky boli sprevádzané núdzou. Po maturite v roku 1923 sadol do bričky, autobusy vtedy neboli, a tá ho odviezla z Michaloviec, kde rodina bývala, do Košíc. V Košiciach presadol na vlak rovno do Prahy. Cesta mu trvala 24 hodín a on ju celú preležal na drevenej lavici vtedajších vagónov. Mal slabý žalúdok a tak sa mu točila hlava, že nevládal sedieť," priblížila pre Bratislavské noviny dcéra Hermana Kvasnicu Helena Gasper.
Staničná budova v Považskej Bystrici postavená podľa návrhu Hermana Kvasnicu v roku1942.
V Prahe sa zapísal na architektúru na Nemeckej vysokej škole technickej. "Nemal peniaze, na štúdiá si musel zarobiť na brigádach. Skúsenosti získaval v ateliéri významného českého architekta Františka Alberta Libru. Keďže neovládal nemecký jazyk, zvolil si špeciálnu študijnú taktiku. Vo všetkých ročníkoch skladal len praktické skúšky, teda kreslil, rysoval. A až v poslednom ročníku, keď už ovládal nemčinu, zložil aj všetky ústne skúšky. Bolo ich 40," vysvetlila Helena Gasper.
Každý Bratislavčan asi pozná budovu železničnej stanice Bratislava - Vinohrady. No málokto vie, že jej podoba v druhej polovici 20. storočia bola dielom Hermana Kvasnicu
V roku 1930 sa Herman Kvasnica s čerstvým diplomom Ing. Arch. mohol rozbehnúť do života. Bohužiaľ, spolu s ním sa rozbehla aj svetová hospodárska kríza. "Celý svoj život prežil v dramatických zvratoch, nikdy sa nevzdával, ani v neriešiteľných situáciách, vždy videl svetlo na konci tunela. Optimizmus a realizmus boli jeho základným životným postojom," vysvetlila jeho dcéra.
Stanica v Kraľovanoch, ktorú projektoval Herman Kvasnica.
Na prelome rokov 1935/36 sa presťahoval za prácou do Bratislavy, kde sa i priženil do miestnej rodiny. V roku 1938 si zobral učiteľku cudzích jazykov Matildu Kvasnicovú,
Od príchodu do Bratislavy sa živil grafickými návrhmi. Realizoval rôzne stavby a zúčastňoval sa architektonických súťaží. Charakteristickým znakom jeho tvorby sú princípy funkcionalizmu, ktorým zostal verný aj napriek neskorším vonkajším
tlakom novej estetiky.
Herman Kvasnica v roku 1975.
Od r. 1940 projektoval najmä železničné stavby. Realizovali sa napríklad staničná budova v Považskej Bystrici či Kraľovanoch. Poslednou realizovanou architektúrou Hermana Kvasnicu v Bratislave je staničná budova Vinohrady z rokov 1966/67, kde neskôr v interiéri realizoval aj kamennú mozaiku s bratislavským motívom, ktorá je momentálne prekrytá omietkou.
Posledným jeho súťažným projektom bol návrh krematória v Bratislave.
Herman Kvasnica vynikol aj ako maliar Bratislavy. Bol povestný svojimi éterickými akvarelmi a akoby neformálny kronikár mesta sústredene zachytával romantické uličky starej Bratislavy aj pomaly miznúce Staré Mesto a Podhradie. Jeho obrazy sú súčasťou inventára verejných inštitúcií, Galérie mesta Bratislavy, Slovenskej národnej galérie, a iných slovenských galérií.
Pri skicovaní v plenéri cca v roku 1955.
Svojim sústredeným záujmom o Bratislavu, vytvoril dielo, ktoré reprezentovalo jeho, aj krajinu na výstavách
Expo v Montreale 1967, Buffalo USA 1966, Tokuma Tokio 1972 v Londýne Crypt gallery, Zurichu a inde vo svete.
Olejomaľba Hermana Kvasnicu Michalská brána z roku 1978.
FOTOGALÉRIA:
Herman Kvasnica sa zúčastnil sa viacerých architektonických súťaží, kde získal ocenenia (spravidla sa realizuje I. cena) či odmeny:
1936 špeciálne kúpele v Bratislave, získal II.cenu
1936 kultúrny dom v Levoči, II.cena
1937 činžovný dom na Mýtnej v Bratislave
1941 družstevné obytné domy na Tehelnom poli v Bratislave
1942 Dunajské trhy v Bratislave, III. cena
1943 Národná banka v Bratislave - spolupráca, I.cena
1950 Nová radnica v Bratislave, získal odmenu
Pred Umeleckou besedu slovenskou v roku 1955.
(ms v spolupráci s Helenou Gasper)