Zdroj: Vydavateľstvo Marenčin PT
Lietanie je prastarý sen ľudstva. Dôkazom nie je len antická báj o Daidalovi a Ikarovi, ale napríklad aj tradované rozprávanie, podľa ktorého sa v roku 1603 spustil Faustus Verančič pomocou akéhosi padáka z vysokého domu v Bratislave. Vedeli ste, že najznámejšia vzducholoď Zeppelin má pôvod v našom meste? Píše o tom aj Igor Janota v knižke Bratislavské rarity, z ktorej sme vybrali niekoľko zaujímavostí.
O prvý skutočný let v Bratislave sa pokúsil profesor Štefan Šabík 25. mája 1847. Balón si pripravil na vtedajšom Kniežacom námestí (dnes Námestie slobody). Pred očami početných divákov vstúpil do koša a balón sa v tú chvíľu vzniesol. Vystúpil však len do výšky niekoľkých metrov, nepreletel ani ponad Firšnál – a havaroval. Letcovi sa však nič nestalo. Pokus nebol úspešný, ale letec si vyslúžil obdiv.
Až v roku 1906 mohli Bratislavčania vidieť skutočný vydarený let balónom nad mestom. Z Rakúska k nám vtedy priletel kapitán Hinterstoisser so svojím spoločníkom, predsedom rakúskeho aviatického klubu. Guľovitý balón mal jednu nevýhodu – nedal sa riadiť. Letel, kam ho niesol vietor. Pokúšali sa to zmeniť trnavskí rodáci, bratia Petrovičovci. V rokoch 1890 – 1894 navrhli stavbu vzducholode dlhej 128 metrov s priemerom 11,6 metra. Pripomínala veľkú cigaru. Mala dva piestové motory s vrtuľami, ktoré zvyšovali rýchlosť letu a usmerňovali ho.
V roku 1909 preletela nad Bratislavou vzducholoď typu Parseval - Zeppelin sa nad mestom prvýkrát objavil až v roku 1917.
Projekt vyhotovili do najmenších detailov, nemali však peniaze na jeho realizáciu. Predali ho teda nemeckému grófovi Zeppelinovi. A tak z bratislavskej kuchyne prišli na svet vari najznámejšie vzducholode Zeppelin. Nový majiteľ projektu nezaháľal. Bol si vedomý, ako rýchlo môže napredovať nový technický odbor. Už v roku 1896 predstavil svoju vzducholoď Zeppelin 1, a o štyri roky aj modernejšiu variáciu Zeppelin 2.
Vzducholoď sa nad Bratislavou objavila aj v roku 1932.
Hoci sa projekt poháňanej a riadenej vzducholode zrodil u nás, nad Bratislavou vzducholoď preletela až v roku 1909. Bol to typ Parseval – rakúsky vojenský stroj. Na strategické účely robil letecké snímky mesta a okolia. Bratislavčania zas, naopak, húfne fotografovali vzducholoď zo zeme. Miestne nakladateľstvo Pressburger na Ventúrskej ulici ihneď vydalo série fotografií a pohľadníc, ktoré sa rýchlo rozpredali.
Vzducholode Zeppelin sa nakoniec predsa len objavili nad Bratislavou: prvá v roku 1917 a druhá 12. júna 1932 (niektoré zdroje uvádzajú rok 1931, pozn. red.). V druhom prípade to bol typ, ktorému sa v roku 1924 podarilo preletieť ponad Atlantický oceán. Vzducholoď nad Bratislavou pilotoval Švajčiar Dr. Hugo Eckener, a sprevádzal ho okrem druhého pilota aj Dr. Pavol Fábry, predseda bratislavského aeroklubu.
Gigantický balón v tvare pneumatiky, propagujúci gumárenský podnik Matador Púchov, preletel v podvečer 25. júna 1996 nad centrom Bratislavy.
Od tých čias už bratislavský vzdušný priestor brázdili iba lietadlá. A nie je ich málo, hoci ich zväčša ani nevidieť, ani nepočuť. Pohybujú sa vo veľkých výškach, obyčajne nad 8 000 metrov, a odtiaľ už hluk, aj pre riedky vzduch, k nám dolu nepreniká.
Ani balóny sa z nášho života celkom nevytratili. Dňa 2. mája 1930 vzlietol z Firšnálu balón cukrovinkových magnátov Stollwerckovcov s veľkou reklamou na ich výrobky. O niekoľko rokov svoj reklamný ťah opakovali. Tretíkrát balón letel nad mestom v roku 1971 s reklamou na výstavu Intercamping, štvrtý v roku 1972 bol pútač zvolávajúci ľudí na veľtrh Incheba – ale napríklad aj v roku 1996 sa vzniesol nad Bratislavou gigantický balón v tvare pneumatiky, opäť ako súčasť reklamnej kampane výstaviska.
Spracované podľa knihy Igora Janotu Bratislavské rarity, vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva).
(bn)