Prezlečený za pioniera som trávil všedné dni v paláci, spomínal rozprávkar Julo Satinský

11.6.2024

Zdroj: Archív TASR

Páčil sa vám článok?

Osadenstvo Grasalkovičovho paláca sa o pár dní opäť zmení, historická budova na Hodžovom námestí bude slúžiť novému prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. Pamätáte sa na roky, keď patrila pionierom? Bol medzi nimi i vášnivý lokálpatriot a skvelý rozprávač Július Satinský, ktorý na palác spomínal v knižke Polstoročie s Bratislavou. Vybrali sme z nej časť z kapitoly označenej rokom 1955.

Aby sa myšlienka na „farskú republiku“ na Slovensko nikdy nevrátila, Tisov palác komunisti prerobili na pioniersky. My, bratislavskí pionieri, sme vzali palác útokom! Aby som mohol byť v pionierskom paláci čo najčastejšie, prihlásil som sa hneď do troch krúžkov. Chodil som po chodbách v pionierskom kroji, ale srdcom som bol monarchista a romantik. Zrazu som mohol žiť vo všedné dni v paláci! Nech žijú revolúcie!

Palác dal postaviť v roku 1760 chorvátsky Uhor Anton Grasalkovič, tajuplný šplhúň (dotiahol to cez baroneta, baróna až po grófa a jeden z jeho titulov bol aj „kráľovský hlavný koniar“). V rode sa rodili samí Antonovia a posledný Anton zomrel v roku 1841. Týmto Antonom III. Grasalkovičovci v Bratislave po meči vymreli. Pamätám si ten letopočet preto, že v roku 1841 Bratislavu navštívil Hans Christian Andersen – jeden z nás, rozprávkarov. Všeličo som sa za múrmi krásneho paláca, prezlečený za pioniera, dozvedel od jedného bývalého sluhu, ktorý bol zasa prezlečený za pionierskeho vedúceho. (Bratislava máva také obdobia, keď sa Bratislavčan – aby prežil – musí prezliecť.)

Zdroj: Archív TASR

Herňa v niekdajšom dome pionierov v roku 1963 - chodili ste sem aj vy?

Rozprával mi o slávnych báloch v minulom storočí. Ukázal mi récamier, na ktorom sedela dcéra Márie Terézie Kristína s novomanželom Albertom Saským. Ukázal mi kút, v ktorom vyhrávala kapela Josepha Haydna, salón, v ktorom tancoval mladučký cisár František Jozef I. so svojou mladučkou Alžbetou. Tak v tom roku 1955 defilovali pred očami mojej pionierskej fantázie skutočné dejinné udalosti. Od Chorváta Grasalkoviča cez zástup uhorských grófov, rakúskych mocnárov až po Slováka Jozefa Tisa, ktorý mal pri Prezidentskom paláci nielen protilietadlový bunker v záhrade, ale aj kaplnku. V nej preplakal v modlitbách tú noc, keď sa z Banskej Bystrice ozval Slobodný vysielač a vypuklo Slovenské národné povstanie. Bohvie, prečo mi to všetko bývalý sluha poukazoval, vyrozprával...? Asi mal predtuchu, že to raz koncom tisícročia vyrozprávam ja.

Zdroj: Archív TASR

​"Bol som očarený priestormi ´nášho´ pionierskeho paláca,“ spomínal Julo Satinský. Foto je z roku 1973.

Zdroj: Archív TASR

​Grasalkovičov palác už ako Dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda, rok 1960

​Bol som taký očarený priestormi „nášho“ pionierskeho paláca, že som v ňom trávil všetok voľný čas. V roku 1808 bola v kaplnke tri dni uložená svätoštefanská koruna... pieskovcové sochy mladého Donnera vo foyer znázorňovali ročné obdobia... na stenách boli vyblednuté miesta po cisárskych erboch, slovenskom dvojkríži, hákových krížoch... Teraz je palác vymaľovaný, takže sa prekryli miesta aj po kosákoch, kladivách a červených hviezdach... Nesmiete sa hnevať, že som ten rok vlastne prežil v úplne iných storočiach. To naše ma príliš nebavilo.

(bn)

Spracované podľa knihy Júliusa Satinského Polstoročie s Bratislavou – Z mojich denníkov, vydavateľstvo Marenčin PT (so súhlasom vydavateľstva)

Zdroj: BN

Páčil sa vám článok?