Zdroj: Archív TASR
Hoci veľkonočné sviatky majú v Bratislave inú atmosféru ako na dedine, viaceré naše mestské časti sa snažia udržiavať tradičné zvyky. Napokon, dnešné okrajové časti mesta boli v minulosti samostatnými obcami so všetkým, čo k tomu patrí. Veľkú noc uznal i bývalý režim, ľudí vtedy čakalo viac prekvapení.
Veľkonočné sviatky pripadajú tentoraz na koniec marca a začiatok apríla, kedy mesto opäť ožije viacerými podujatiami, ktoré nám spríjemnia prvé jarné dni. V minulosti v Bratislave dominovala šibačka pletenými vŕbovými šibákmi, ktoré niekedy dosahovali až dva metre. Tradičná šibačka však má ešte stále svoje miesto napríklad vo Vajnoroch, kde dokonca môžete stretnúť obyvateľov oblečených v krojoch.
V okolitých obciach Bratislavy sa zvyklo aj polievať. Za odmenu dostali mladí muži maľované vajíčka, prípadne peniaze, a dievčatá mali po polievačke i šibačke ostať zdravé a krásne až do ďalšej Veľkej noci. Nielen pre Bratislavu, ale pre celé Slovensko sú jedlá ako vajíčka, údená šunka, zemiakový šalát a údeniny už klasikou. V minulosti sa ale v starom Prešporku pieklo aj jahňa alebo kozľa, nemohli chýbať klobásky, údená šunka, chren a ako dezert baránok, štrúdľa či bratislavské rožky.
Marec 1970: Korbáče s mašľami i bez nich a ozdobené kraslice ako odmena za šibačku a oblievačku boli aj v minulosti neodmysliteľnými symbolmi veľkonočných sviatkov.
Veľkonočné sviatky uznal i bývalý režim, pravda, bez ich náboženského významu. Sviatky jari, ovplyvnené vládnucou ideológiou a propagandou, mali byť veselé, a to aj vďaka zníženiu maloobchodných cien. Napríklad k dobovej fotografii topánok z konca marca 1956 čítame text: „Tohtoročnú Veľkú noc prežívajú naši pracujúci s pocitom hrejivej radosti, ktorú vyvoláva ďalšie, v poradí už piate zníženie maloobchodných cien spotrebného tovaru. Je to dôkaz správnej politiky našej strany a vlády, ktorá smeruje k upevneniu zväzku robotníkov a roľníkov a zabezpečuje zvyšovanie blahobytu obyvateľstva. Pracovníci štátneho obchodu sa pousilovali, aby ukázali pracujúcim vo výkladoch tovary s novými i starými cenovkami už v sobotu 31. marca.“
Marec 1956: Iná výhoda sviatkov. Text k dobovej foto oznamuje - tohtoročnú Veľkú noc prežívajú naši pracujúci s pocitom hrejivej radosti, pánska, dámska i detská obuv je od 1. apríla lacnejšia až o 17 %.
Marec 1956: Aj bratislavský Zelovoc sa prekonal, dodal na trh množstvo ovocia, najmä pomaranče a banány, pričom navyše zriadil ambulantný predaj v stánkoch.
Aj obchody s ovocím boli vtedy oveľa bohatšie zásobené, Bratislavčanom ponúkali dokonca pomaranče a banány z dovozu, a to i rovno na ulici. A trhovníci tradične rok čo rok predávali zase korbáče s mašľami a ozdobené kraslice ako odmenu za šibačku. Tak je to napokon aj dnes.
Apríl 1957: Veľkonočné predstavenie pionierov na Mičurine. Dievčatá zo Spevácko-tanečnej a dramatickej skupiny predviedli tance znázorňujúce príchod jari.
Aké sú vaše spomienky na Veľkú noc? A máte vôbec radi tradície týchto sviatkov, dodržiavate ich? Napíšte nám do komentára.
(bn)