Bratislava vtedy a teraz: Porovnajte si 5 známych miest - ktoré sa zmenili najviac?

Trolejbus, ktorý nahradil „vychudnuté koníky“, budovanie dvojprúdovej Bajkalskej ulice, práce na budúcom Zimnom štadióne Vladimíra Dzurillu, socialistické heslá na vstupe do Dimitrovky... Vybrali sme niekoľko pohľadov na Bratislavu vtedy a teraz – ktoré miesta sa zmenili najviac?

Pod fotkou trolejbusu neďaleko Červeného mosta z marca 1954 je celkom vtipný text, z ktorého vyberáme: „Prvá Gottwaldova päťročnica priniesla nebývalý rozmach aj v bratislavskej pouličnej doprave. Do roku 1890 vozilo po Bratislave bratislavských mešťanov len niekoľko fiakristov, na rozvŕzaných fiakroch, s vychudnutým koníkom. No rastúcej Bratislave takáto doprava nepostačovala. Nestačila ani mešťanom bratislavským a nestačila ani pre bezodné vrecká podnikateľov. Zisk, ešte vyšší zisk ako zisk z fiakrov a dochnúcich kobýl, to bol najpodstatnejší dôvod pre to, aby sa bratislavskí páni koncom XIX. storočia rozhodli zvýšiť svoje príjmy a hovoriť pritom o službe verejnosti... K podstatným zmenám v bratislavskej pouličnej doprave prišlo až po oslobodení Slovenska slávnou Sovietskou armádou, osobitne po roku 1948 a v čase prvej Gottwaldovej päťročnice.“

Toľko citát. Teraz si porovnajte foto z okolia dnešnej  zastávky MHD  Červený most, ktoré delí takmer 70 rokov.

​Rok 1954: Trolejbus smeruje od Červeného mosta k Patrónke. V budove vpravo bol kedysi mlyn, potom sklárne...

​Rok 2023: Pohľad na to isté miesto dnes. Teraz v budove sídli Pamiatkový úrad SR.

Predchodcu dnešných trolejbusov si vtedajší Prešporčania mohli vyskúšať už v roku 1909 vďaka nadšencom, ktorí chceli sprístupniť rekreačnú oblasť vo Vydrickej doline všetkým obyvateľom mesta. Trať, ktorá viedla od Palugyayovho paláca na začiatku dnešnej Pražskej ulice cez Brniansku ulicu popod Červený most až ku kúpeľom na Železnej studničke, uviedli do prevádzky v júli 1909, vozidlá však premávali len do roku 1915. Modernejšie trolejbusy, ktoré mali namiesto sťahovacích lán bambusovú tyč, začali jazdiť až v júli 1941. „Bratislavské trolejbusy dosiahli svoj  prvý najväčší rozmach v šesťdesiatych rokoch, kedy jazdilo viac ako 100 trolejbusov na spolu 8 linkách - čísla 11 až 18,“ uvádza Dopravný podnik Bratislava.

Pozrite si aj porovnávacie fotografie nižšie, ktoré delí niekoľko desaťročí. Dokumentujú premenu ďalších známych miest v Bratislave.

​Rok 1965: Pracovníci Hydrostavu a Doprastavu stavajú v Bratislave modernú dvojprúdovú Bajkalskú cestu, ktorá spojí Trnavskú ulicu s Vajnorskou. "Pretože nová cesta bude miestom vojenských prehliadok, sú na ňu kladené mimoriadne požiadavky, čo sa týka fyzikálne mechanických vlastností betónu. Pri povrchovej úprave čerstvého betónu sa použila novinka, postrek roztokom kumarových živíc. Optimálny režim výstavby vypočítali elektrónkovými počítačmi," informuje text k dobovej foto.

​2023: Ten istý úsek Bajkalskej ulice dnes

​Rok 1973: Novým objektom k bratislavským MS v krasokorčuľovaní bola aj tretia otvorená umelá ľadová plocha na Štrkovci. Začiatkom februára 1973 tu montovali trafostanicu, po jej dohotovení mali začať vyrábať umelý ľad. Ľadovú plochu neskôr zastrešili a prestavali na Zimný štadión Vladimíra Dzurillu.

​Rok 2023: Záber fotografa z toho istého miesta o 50 rokov neskôr, v pozadí Ružinovská nemocnica

​​Rok 1952: Výzdoba závodu Juraja Dimitrova k 50-tke komunistu Širokého. V texte k foto čítame: "Splnenými záväzkami oslavujú pracujúci 50. narodeniny Viliama Širokého. V piatok 30. mája, v predvečer 50. narodenín predsedu KSS, podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Viliama Širokého, zišli sa pracujúci Závodu Juraja Dimitrova v Bratislave na celozávodnej schôdzke, aby zhodnotili plnenie svojich záväzkov, v ktorých vyjadrili svoju lásku a oddanosť najvernejšiemu synovi slovenského ľudu a neohrozenému bojovníkovi za práva pracujúcich."

​Rok 2023: Pohľad na vstup do Istrochemu (Dimitrovky) dnes

​Rok 1946: Príchod maršala Josipa Broza Tita do Bratislavy. Auto s obdivovaným aj zatracovaným juhoslovanským lídrom odchádza z hlavnej stanice do ulíc mesta. Do bývalého Československa pricestoval aj v roku 1968, aby tak dal najavo svoju sympatiu s reformným procesom a solidaritu s vtedajším vedením Komunistickej strany Československa okolo Alexandra Dubčeka. Titova Juhoslávia sa stala pre mnohých občanov Československa tranzitnou krajinou pri emigrácii a pre všetkých neoblomným kritikom vojenského zásahu voči suverénnej krajine, ktorý bol v rozpore s princípmi medzinárodného práva.

​​Rok 2023: Záber na rovnaké miesto, už s prístavbou k budove hlavnej železničnej stanice, ktorú dali do užívania v januári 1990.

(ac)