34. Výrobcovia vína v Prešporku a v Bratislave

Prešporskí vinohradníci vyrábali prevažnú časť vyprodukovaného hrozna na víno v 15. storočí, najmä vo vlastných lisovniach (prešovne) a v pivniciach. Bolo tu len 6 rodín, ktoré ročne vyprodukovali viac ako 100 hl vína.Väčšina z celkového počtu 484 vinohradníckych rodín vyrábala 20-40 hl vína ročne.

V 18. storočí produkovali ročne prešporskí vinohradníci asi 18-tisíc hl vína ( vyše 300 l na obyvateľa). Vyrobené víno predávali pod vlastnými viechami alebo konzumentom či iným odberateľom vo väčších množstvách aj „cez ulicu“. Tí, ktorí nemohli všetko víno takto predať, predávali prebytky vína živnostníkom - výčapníkom nazývaným leitgeberi (tí združení v Gilde kupovali víno až do 19. storočia).

V 18. storočí bolo leitgeberov 102. Tí a niektorí aj mimobratislavskí veľkoobchodníci s vínom (napr. Fuggerovci z Červeného Kameňa) ponúkali často za víno cenu nižšiu, ako boli výrobné náklady, preto si vinohradníci začali zakladať spolky a neskôr aj družstvá, ktoré spracovávali časť hrozna vinohradníkov na víno a starali sa aj o jeho odbyt.

V 19. storočí sa zmodernizovala výroba vína, keď výrobu prevažnej časti vína postupne preberal vinársky priemysel. Na Radlinského ulici vznikla v roku 1825 vinárska firma J. E. Hubert a Habermann (neskôr len rodina Hubertových) ako prvá uhorská výrobňa šumivého vína podľa originálnych receptov šampanského vína. Táto firma mala obchodné zastúpenie v 43 mestách sveta na všetkých kontinentoch, okrem Austrálie. Jej šampanské získalo rad zlatých medailí a na svetovej výstave vín v Paríži v roku 1863 prvé miesto ako najlepšie z posudzovaných vín.

V roku 1863 bola založená na Pražskej ulici ďalšia vinárska firma, najvýznamnejšia v Uhorsku - F. J. Palugyay a synovia. Mala filiálky vo viacerých krajinách Európy, dodávala víno aj na kráľovské dvory a získala celý rad ocenení na medzinárodných súťažiach (povestným šumivým vínom sekt Palugyay). Cisár František Jozef udelil v roku 1871 tejto firme titul cisársko-kráľovský, rakúsko-uhorský dvorný dodávateľ vín.

VBratislave boli koncom 19. a začiatkom 20. storočia aj menšie vinárske firmy ako Galvánek, devínska firma Sontág (vyrábala prevažne ríbezľové víno) a račianska firma Lenard a Laban, ktorá klasickou metódou vyrábala aj sekt Patria. Tieto vinárske podniky boli v roku 1948 znárodnené a začlenené do n.p. Malokarpatské vinárske závody (od roku 1958 Vinárske závody, n.p. Bratislava), ktoré mali prevádzkarne v Bratislave na Pražskej ulici č.1 a 5-7, vo Vajnoroch a najväčšiu prevádzkareň v Rači.