40. Vinohradníctvo a vinárstvo v Karlovej Vsi

18.12.2006
Páčil sa vám článok?

Dnešná mestská časť Bratislavy Karlova Ves sa zaraďuje k jedným z najskôr obývaných území Slovenska. Archeologické nálezy dokazujú, že najmä terasy Starého gruntu a terajších Dlhých dielov boli obývané už v staršej dobe kamennej. O existencii vinohradníctva sú archeologické dôkazy až od 9. storočia.

Prvým názvom Karlovej Vsi bol názov Suchá Vydrica (nemecký názov Karlsdorf a maďarský Károlyfalu). Prvým písomným dokladom o vinohradoch v tejto lokalite je darovacia listina kráľa Ladislava IV. z roku 1288, ktorou daroval prešporskému  richtárovi Jakubovi pozemky medzi potokmi Veľká Vydrica a Suchá Vydrica (dnes Karloveský potok), aby tu vysadil vinohrady.

Poddaní vinohradníci v 14.-16. storočí obrábali vinohrady väčšinou pre svoju vlastnú potrebu. Za užívanie vinohradov museli platiť devínskym zemepánom vysoké poplatky (najmä Jánovi Keglevičovi v 16. storočí).

V rokoch 1605-1621 počas nájazdov ničili tieto vinohrady Turci, Tatári a Bocskayoví hajdúsi. Od roku 1635 sa pozemky v Karlovej Vsi stali majetkom rodu Pálffyovcov. Tí sa zaslúžili o rozvoj vinohradníctva v lokalitách Rovnice, Puclíky a Dlhé diely. O tom, že Karlova Ves bola vinohradníckou obcou, svedčí aj obecný erb zo 17. storočia, v ktorom je strapec hrozna.V roku 1720 bolo v Karlovej Vsi a Devíne vyše 100 ha vinohradov s ročnou produkciou 1500-2000 hl vína. Karloveské a devínske hroznové a aj ríbezľové víno bolo v tom čase kvalitné a predávalo sa pod navštevovanými viechami.

Po zrušení poddanstva v roku 1848 až do roku 1918 bola Karlova Ves samostatnou obcou Záhorského okresu Bratislavskej župy s počtom obyvateľov vyše 200. Tí sa zaoberali prevažne pestovaním viniča, ríbezlí, výrobou a predajom vína. Ešte aj v roku 1930 z počtu obyvateľov 963 bolo 141 rodín vinohradníkov. Pred druhou svetovou vojnou tu bolo takmer 150 vinohradníkov, ktorí ročne vyprodukovali 2- až 3-tisíc hl vína.

Dlhodobú tradíciu v Karlovej Vsi mali septembrové Michalské hody, ktoré boli spojené s oberačkovými slávnosťami. Zúčastňovalo sa na nich veľa ľudí z Prešporku, ktorí sa zapojili do sprievodu, na čele ktorého išli z mesta cez Podhradie do Karlovej Vsi dvaja krojovaní mládenci so strapcom hrozna vážiacim až do 50 kg. Po sprievode sa účastníci rozišli do domov vinohradníkov na burčiak a do hostinca U Bohunských, kde bola tanečná zábava. Na ceste do Karlovej Vsi bola v 18. storočí známa vináreň Hospodár zlatej fantázie a neďaleko vodárne reštaurácia Riviera a vinárne Tante Anna a Zeger.

Páčil sa vám článok?