43. Vinohradníctvo a vinárstvo v Devíne

Devínske vinohradníctvo má dlhoročnú tradíciu. Archeologické nálezy nádob na víno pochádzajú ešte z čias Keltov (2. storočie pred Kristom). Najviac dôkazov je z obdobia slovanského osídlenia v 9. - 10. storočí, keď mala osada názov Dowina.

Prvá listina o pestovaní viniča v Devíne je listina pilišského opátstva z roku 1188, ktorou tento kláštor dostal donáciu na vinice. Vinice sa spomínajú aj v listine Belu IV. z roku 1254, keď mal Devín názov Dywen. Intenzívnejšie vinohradníctvo na tomto území nastalo až v 13. storočí, najmä zásluhou bratislavského richtára Jakuba a jeho potomkov, ktorí tu vysádzali vinič. Ďalší rozvoj vinohradníctva podporilo kráľovské privilégium Ľudovíta I. Veľkého z roku 1362, ktorým sa určili dávky a poplatky z viníc. Vtedy mal Devín názov Teben.

V 15. storočí s stal pánom devínskeho domínia s názvom Deven uhorský palatín Mikuláš Garaj, ktorý násilne zaberal vinice aj mimo územia Devína. O jeho sporoch s mestom Prešporok sa píše vo viacerých listinách z rokov 1415-1428. Koncom 15. storočia sa zmocnili panstva grófi z Jura a po nich v rokoch 1527-1605 rodina Báthoryovcov. Po nich vlastnili panstvo Keglevičovci do roku 1635, keď panstvo získal rod Pálffyovcov až do zániku feudalizmu. Zaslúžili sa o rozvoj vinohradníctva na území Devína. V roku 1720 tu bolo už vyše 100 ha viníc a v roku 1866 spolu s Karlovou Vsou 260 ha. K panstvu patrila okrem Karlovej Vsi aj Devínska Nová Ves s plochou 24 ha viníc a takmer polovica viníc v Rači. Časť týchto viníc (asi 60 ha) patrila občanom Prešporka.

V 18. storočí bol založený cech devínskych vinohradníkov, ktorého štatút podpísal v roku 1749 gróf Mikuláš Pálffy. Cech mal 34 majstrov a mladí členovia museli robiť prijímacie skúšky z vinohradníctva a vinárstva. Členovia cechu usporadúvali kultúrne podujatia a zábavy v budove, ktorú si v roku 1828 sami postavili. V roku 1831 postavil cech vo viniciach kaplnku sv. Urbana. V roku 1872 zanikol cech ako taký, ale pokračoval v činnosti ako Združenie kopáčov a od roku 1931 ako Vinohradnícky spolok.

Devínske vinohrady nenapadla fyloxéra, pretože tu prevládali ľahké piesočnaté pôdy. Katastrofou pre vinice boli však obe svetové vojny a obdobie v rokoch 1938-1945, keď Devín pripadol Nemeckej ríši. Úpadok vinohradníctva tu nastal aj po odsune Nemcov v roku 1945, keď z 859 Nemcov tu zostalo len 22. K obnove vinohradníctva došlo až po roku 1949, keď vzniklo JRD, ktoré sa v roku 1952 zlúčilo s JRD Karlova Ves.

V roku 1920 vznikla v Devíne známa vinárska firma Sontag, ktorá vyrábala vinikajúce ríbezľové víno, ktoré sa vyvážalo do Rakúska a po celom Slovensku, kde firma zamestnávala 29 krčmárov.