HISTÓRIA: Život tu bol tvrdý. Najchudobnejšiu časť starej Petržalky volali aj Psia kolónia

Zdroj: Čomaj, Obuchová, Marenčin PT

Na okraji Starého hája v bratislavskej Petržalke vznikla v roku 1923 kolónia, ktorá sa stala útočiskom chudobných robotníkov bratislavských i petržalských tovární a nezamestnaných najmä v čase hospodárskej krízy.

V roku 1920 bolo v Petržalke 270 domov, v roku 1930 ich už bolo 1600! V rokoch 1920-1930 sa počet obyvateľov zvýšil o neuveriteľných 331 percent. Zároveň počet domov narástol za jediné desaťročia šesťnásobne. Petržalka však nebola len prímestské sídlisko, s úhľadnými ulicami rodinných domov a udržiavanými záhradami, ale aj s množstvom primitívnych, neudržiavaných, často dočasných obydlí bez hygienického štandardu.

V knihe Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí ho autorky opisujú takto: „Sociálny referent mesta Bratislavy vo svojej správe o situácii v robotníckych kolóniách počas krutej zimy začiatkom roku 1929 takto charakterizoval Auliesel: Najväčšia kolónia chudobných rozprestiera sa na kraji Starého hája v hone Aulisl. Tam býva niekoľko sto rodín, čiastočne v drevených budovách, čiastočne v iných primitívnych ľudových prístreškoch. Táto bola následkom snehových závejov od Petržalky úplne odlúčená. Kolónia sa síce nenachádzala na území mesta, avšak jej obyvatelia sú väčšinou bratislavské rodiny, ktoré sa tam odsťahovali následkom bytovej núdze... Čo tu najviac chýba je osvetlenie a telefonická stanica... Lebo následkom nedostatku týchto zariadení klesne kolónia na úroveň africkej dediny.“

Podobná situácia však bola v tej dobe aj v ďalších lokalitách Bratislavy. Napríklad pozdĺž Brnianskej (niekdajšej Lamačskej) cesty v oblasti zvanej Westend.

Ján Čomaj v knihe Petržalka Engerau – Ligefalu cituje Štefana Feketeho: „Kto poznal ktorúkoľvek z osád okolo roku 1932, vie si dobre predstaviť tie núdzové domčeky, zhotovené z dreva a rôzneho odpadového materiálu, nazbieraného na petržalských skládkach. Veľa ľudí bolo v tom čase bez zamestnania, takže nemali z čoho zaplatiť ani nájomné. Preto každý, kto si mohol zakúpiť hocijaký malý pozemok, snažil sa postaviť si na ňom vlastný domček. Keď si nemohol postaviť riadny dom, postavil aspoň núdzový, do ktorého sa často vmestili len posteľ, sporák a stôl. Vtedy začali vznikať na Psej kolónii núdzové domčeky, ktoré sa potom podľa finančných možností majiteľa postupne zväčšovali. Keď si stavebník vyplatil dlh, na postavenú chyžu, ktorá sa mu predsa len pozdávala malá, pribudoval k nej ďalšiu a keď vyplatil aj tú, pristaval zase jednu miestnosť, atď.. Tak si možno vysvetliť, že asi 16m² bytového priestoru, čo je obyčajne veľkosť normálnej bytovej miestnosti, pokrývajú strechy s rozličným sklonom a krytinou z rozličného materiálu. Takýto domček vyzerá ako labyrint v miniatúre.“

V Ovsišti bolo ešte po druhej svetovej vojne z 340 domov viac ako 250 chatrčí a núdzových prístreškov, v Aulissel (Starý háj) z 275 domov 180 chatrčí. Jedna časť sa pre vzhľad a množstvo túlavých psov volala Psia kolónia. Najhoršie na tom bolo Elýsium, chudobná štvrť pri Dunaji (lokalita pri kúpalisku Lido, pozn.red.). Takýto bol stav ešte aj po veľkom rozmachu výstavby v rokoch prvej ČSR, a tak ho zdedila aj povojnová Bratislava.

(pn)

Informácie a foto sme čerpali z kníh
Ján Čomaj – Petržalka – Engerau – Ligetfalu.
Viera Obuchová, Marta Janovíčková
Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí
Knihy vyšli vo vydavateľstve Marenčin PT.

Zdroj: Marenčin PT

​

Zdroj: Marenčin PT

​