Unikátne svedectvo o Bratislave z 18. storočia: Takto ju nepoznali ani naši starí rodičia

Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA

Fascinujúcu prechádzku po Prešporku, ako ho videl Matej Bel, jeden z najvýznamnejších vedcov 18. storočia, ponúka knižka Bratislava známa – neznáma. Aké bolo a čím žilo naše mesto pred tristo rokmi, ktoré tento barokový vzdelanec nazval rajom Uhorska? Kde bola napríklad mestská väznica s najšpinavšou celou Levia jama?

Kniha Bratislava známa-neznáma (očami Mateja Bela v 18. storočí) je prekladom Belových Notícií o Bratislave tak, ako vyšli v latinskom jazyku v prvej polovici 18. storočia. Ide o historickú prechádzku mestom, kde sa na základe textov a starých obrazov dozviete ako vyzerala Bratislava pred takmer 300 rokmi.

Prekladateľkou knihy je klasická filologička doc. Mgr. Erika Juríková, PhD.. a podľa jej slov „Matej Bel opisuje Prešporok z tridsiatych rokov 18. storočia ako rušné, národnostne zmiešané mestské sídlo so zaujímavými sakrálnymi i svetskými pamiatkami, pestovanými záhradami a upravenými námestiami, ktoré zdobili elegantné sochy. Osobitne sa venuje obyvateľom, spôsobu života, obživy či obliekania príslušníkov každej z národností. Ženy hodnotí ako „dobre urastené, pracovité a vhodné na starostlivosť o domácnosť, i keď trochu škriepne“. A vo veľkej miere kritizuje pijanstvo, ktoré považuje za jeden z dôvodov chudoby pospolitého ľudu.“

Na nasledujúcich riadkoch si prečítajte úryvok z kapitoly o Starej (mestskej) radnici na Hlavnom námestí, ako ju opísal Matej Bel.

Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA

​Hlavné námestie s budovou mestskej radnice.

Medzi mestskými budovami je na prvom mieste radnica, čiže mestské prétorium. Pokrýva východnú časť Hlavného námestia a smeruje na juh, a to na takom veľkom priestore, koľko zostáva v tejto oblasti námestia.

V tom rohu, kde ho úzky priechod oddeľuje od Chrámu sv. Spasiteľa, sa totiž vpredu nachádza veža, mohutná, ale s nepravidelnými uhlami. Už skôr ju zemetrasenie porušilo a začali sa na nej vytvárať široké praskliny. A preto Prešporčania pokladali za nevyhnutné strhnúť strechu postavenú starým štýlom bez formy, nejakým spôsobom spevniť všetky steny a ozdobiť ju navrchu novou pokrývkou. S prácami začal mešťanosta Ján Trummer už koncom roka 1733, potom, ako mohol, ich v nasledujúcom roku za neho dokončil jeho nástupca v úrade mešťanostu Ján Krištof Burgstaller. Ak by si sa pozrel na omietku, celkovo je to pekná stavba. Ale strecha je nižšia, ako by sa patrilo ozdobe mesta a radnice. Dozvedeli sme sa, že to bolo tak urobené preto, aby bola uvoľnená konštrukcia, príliš vysoko zašpicatená, schopná niesť záťaž. Ešte nebola vnútri ani dokončená, keď v tom istom roku 1733, 11. decembra, podľa cirkevného rítu posvätili medené zvony určené na to, aby odbíjali hodiny...

Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA

​Pohľad na Prešporok z južnej strany.

Ďalej časť, ktorá sa nachádza pod hodinami a je obkolesená ochodzou, vo dne v noci obývajú trubači a denné a nočné hliadky. Kedysi mali namiesto pozdravu surový pokrik Hó, Hé, Hó!, ktorý pred dvoma rokmi zmenili vďaka prezieravosti kniežaťa Imricha Esterházyho na chválu Ježišovho mena. Keď hodiny odbíjajú štvrťhodiny, rozkričia sa, aby tým verejne dosvedčili, že bdejú. Verejné hudobné vystúpenia tu v stanovené dni napoludnie majú aj trubači, o ktorých sme hovorili. Odtiaľto sa oznamujú prípadné požiare, a to cez deň červenými znameniami, v noci vytiahnutým lampášom sprevádzaným úderom umieračika...

Vo vnútri sú mestské väzenské cely odstupňované podľa previnenia. Najšpinavšia je tá, ktorú volajú Levia jama. O niečo príjemnejšia má meno Temná spálňa, a to na základe toho, že ju pomenovali po cigánoch. Najľahšia je však cela susediaca s bývaním dozorcu. Teda podľa závažnosti previnenia sa vyžaduje trest a človek sa uvrhne do jednej či druhej. Pomlčíme už o pivnici určenej na mučenie, ktorá je sama o sebe strašná a vzbudzuje obavy.

Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA

​Hlavné a Františkánske námestie.

V žalári, ku ktorému je pristavená kaplnka, sú obvinení z ľahšieho previnenia, nech sa väzni zúčastňujú bohoslužieb. Má otvorené okná, aby mohli počúvať kázne a pozerať na bohoslužobné obrady....

Pred oknami  vnútornej sály sú vidieť obrazy, ktoré ľud, neviem prečo, posudzuje ako niečo zázračné. My by sme povedali, že jeden zobrazuje Solona a Lykurga, spartského a aténskeho zákonodarcu. Pri základe veže pred bránou je označené akési stanovište, mimo ktorého by si odnikadiaľ z mesta nemohol hľadieť na hrad. Niektorí hovoria, a neviem, či je to dostatočne správne, že je to útočište, ktoré ak zaujmú vinníci, sú zbavení trestu smrti. Prostred námestia sa vypína neslávne známy zaostrený kôl, na ktorom je zvykom tĺcť alebo priväzovať zločincov. Priestor, ktorý leží medzi tou záhubnou stanicou a radnicou, poskytuje miesto na popravy vykonávané v meste...

Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA

​​Záhrada a letné sídlo arcibiskupa Esterházyho.

Ktoré domy v meste patrili najbohatším šľachticom, čo sa dialo v židovskej štvrti v podhradí, ako vyzerala záhrada ostrihomského arcibiskupa, ktorá preslávila Prešporok a čo Matej Bel vyčítal Prešporčanom? Aj to sa dočítate v knihe z vydavateľstva DAJAMA.

Zdroj: Vydavateľstvo DAJAMA

​​Ďalšie zaujímavé informácie o tejto výnimočnej publikácii nájdete na www.dajamabooks.sk/bratislava-znama-neznama/.

(ac)