HISTÓRIA: Čo znamenala Petržalka pre Hitlerovu ríšu?

10.4.2021
0

Zdroj: Ján Čomaj – Petržalka – Engerau – Ligetfalu, Marenčin PT

Páčil sa vám článok?

Od októbra 1938 až do apríla 1945 bola Petržalka súčasťou Ríše. Ak Slovensko a najmä Bratislava mala byť ukážkovým príkladom Hitlerovej Novej Európy, Petržalka ňou určite nebola. Život počas nemeckej nadvlády v nej zmeravel.

Celková plocha zabraného územia bola 959 hektárov, 40 árov a 52 štvorcových metrov. Nemci prevzali do svojej správy aj dve najväčšie petržalské fabriky - Matador a Kovosmalt. Pričlenili ich k viedenskému podniku Semperit a ich výrobu prispôsobili pre vojenské účely. „Citeľnou stratou však boli aj menšie továrne a prevádzky, najmä z pohľadu pracovných príležitostí. Mesto prišlo o svojho najbližšieho dodávateľa čerstvej zeleniny a ovocia, aj o obľúbenú rekreačnú zónu,“ píše Ján Čomaj v knihe Petržalka Engerau – Ligetfalu. Stratilo aj štyri futbalové ihriská, od najstaršieho ihriska Židovskej telovýchovnej jednoty Makabi, ktorý si prisvojila nacistická organizácia mládeže Hitlerjugend, po najnovší štadión ŠK Bratislava. Preto sa musela urýchliť plánovaná výstavba športového areálu na Tehelnom poli. Prišlo o bazénové a plážové kúpalisko Lido, tenisový areál Vojenského tenisového klubu (medzi kaviarňou Arénou a Au café), budovy a dvor Dámskeho tenisového klubu, niekoľko lodeníc a ich spoločenských zariadení.

Športoviská však chátrali. Osirel jeden z najstarších verejných parkov v Európe, jeho kaviarničky a zákutia. „Českí kolotočiari odtiahli svoje tobogany a ringišpíle z lúky pod Starým mostom. Medzi dunajskými brehmi prestal premávať propeler. Petržalka akoby onemela a ohluchla. Bolestne cítila absenciu Bratislavy.“

Zdroj: Ján Čomaj – Petržalka – Engerau – Ligetfalu, Marenčin PT

​Po moste prichádzali z Ríše početné návštevy. Na fotografii návrat Vojtecha Tuku z Berlína 12.3.1939.

To, čo sa za Nemcov o niečo zlepšilo, boli bytové pomery. Počas okupácie veľa provizórnych obydlí, ktoré hyzdili rozličné kúty Petržalky, zaniklo. Ľudia sa mohli presťahovať do oveľa lepších domov. „Nie preto, že by im snáď nemecké úrady postavili nové obydlia, ale veľa bytov sa uvoľnilo po tých rodinách, ktoré pred Nemcami utiekli a presťahovali sa do Bratislavy, alebo po českých úradníkoch, železničiaroch, dôstojníkoch, četníkoch a colníkoch, ktorí po roku 1938 museli odísť najprv z Petržalky a po niekoľkých mesiacoch aj zo Slovenska. A nakoniec i po Petržalčanoch, ktorých uväznili v narýchlo zriadenom miestnom koncentračnom tábore, alebo ktorých odlifrovali do neznáma vo vagónoch smrti,“ píše Ján Čomaj.

Skončili sa aj časy petržalskej mnohojazyčnosti. Učilo sa len po nemecky. Na úradoch sa smelo hovoriť len po nemecky. Nápisy boli len v nemčine. Noviny sa predávali len v nemčine. Sprvu mohli slovenskí žiaci základnej školy chodiť do školy v Bratislave, po roku však túto výnimku nemecké úrady zrušili.

Zdroj: Ján Čomaj – Petržalka – Engerau – Ligetfalu, Marenčin PT

​Adolf Hitlerstrasse v Petržalke.

Cez Petržalku - teraz už len Engerau - a Starý most prichádzali počas vojny do Bratislavy a Slovenskej republiky aj mnohé zahraničné návštevy, predovšetkým početné nemecké výpravy. Starý most zažil v tých rokoch veľa slávy. Producírovali sa tu mnohí predstavitelia štátu, najmä premiér Tuka a pohlavári slovenských Nemcov. Tí na moste najčastejšie vítali vzácnych hostí z Ríše, fašistického Talianska a Ante Paveličovho Chorvátska, ktoré sa pod nemeckou gesciou vytrhlo z lona Juhoslávie.

Historik Dušan Kováč v knihe Bratislava 1939-1945 (Mier a vojna v meste) podrobnejšie spomína mnohé z návštev. K prominentným hosťom patrili známy prenasledovateľ Židov Adolf Eichmann, ríšsky protektor Čiech a Moravy Reinhardt Heydrich, šéf SS Heinrich Himmler a veľa iných nižších celebrít nacizmu. Bratislavu navštívil aj ríšsky šéf propagandy Joseph Goebels, minister vnútra Hitlerovej vlády Wilhelm Frick, hlavný veliteľ generálneho štábu nemeckej armády poľný maršal Wilhelm Keitel... Tým, že k nám obyčajne prichádzali z Viedne, išli cez Petržalku a naši činitelia ich vítali na Starom moste.

Zdroj: Ján Čomaj – Petržalka – Engerau – Ligetfalu, Marenčin PT

​Nástup mužstiev slovenskej armády a Wehrmachtu na futbalový zápas v novembri 1941.

Návštevy nacistických pohlavárov však zďaleka nie sú jediným záznamom v čiernej kronike tých rokov. Po skončení vojny odkryli pri severovýchodnom múre miestneho cintorína päť masových hrobov - ležalo v nich 460 obetí nacistického teroru, zväčša väzňov koncentračného tábora v Petržalke. Obyvatelia obce im vybudovali pamätník, identifikovať sa podarilo len 53 ľudí – ich mená sú na ňom uvedené.

Informácie a foto sme po dohode čerpali aj z knihy Ján Čomaj – Petržalka – Engerau – Ligetfalu. Kniha vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT:

Zdroj: Marenčin PT

(pn)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie