Prvou radnicou bol dom richtára Jakuba

Viacerí bádatelia v 20. storočí sa snažili nájsť v Bratislave objekt, ktorý podľa ich názoru slúžil ako mestská radnica prv, ako mesto získalo dom, z ktorého vyrástla terajšia Stará radnica. Podľa vzoru českých historikov predpokladanému objektu dali aj meno - stará rychta!

V Prešporku však v 14. ani v 13.storočí mešťania žiadnu radnicu nepotrebovali. Hlavou mesta bol richtár - Stadtrichter - v doslovnom preklade „mestský sudca“. Bol to vždy náležite zámožný človek, ktorý „úradoval“ vo vlastnom dome. Tam za ním, prichádzali členovia mestskej rady. Bolo ich dvanásť, hovorilo sa im „prísažný“. Ak sa zmenil richtár, schádzali sa prísažní v dome nasledujúceho. Tak to bývalo ešte aj v 19. storočí na dedinách v celej strednej Európe.

Richtár Jakub II. (zomrel v roku 1374) si postavil v druhej polovici 14. storočia v severovýchodnom kúte vznikajúceho Hlavného námestia, vtedajšieho trhoviska, rodinný dom. Ten stál na pomerne dlhej úzkej parcele. V čele parcely postavili päťpodlažnú kamennú vežu, ktorá bola zavŕšená cimburím, takže nízku strechu nebolo zdola vidno. Za (doteraz zachovanou) vežou stál úzky dom. Bol kamenný, jednoposchodový, s vysokou drevenou strechou. Priestory na poschodí boli osvetlené pomerne veľkými zdvojenými gotickými oknami obrátenými na juh, do dvora.

Do úzkeho dvora sa vchádzalo bránou a nekrytým priestorom vpravo od veže. Dá sa predpokladať, že vozy z úzkeho dvora potom vychádzali zadnou bránou do priestoru iného trhoviska na mieste terajšieho Primaciálneho námestia. Okná na prvom poschodí veže, ako aj na prvom poschodí budovy za ňou svedčia o tom, že miestnosti poschodia boli zariadené na vysokej úrovni. Miestnosti poschodia boli navzájom pospájané drevenou pavlačou pri nádvorí. Do jednej z nich sa vstupovalo bohato ozdobeným portálom medzi dvoma okienkami.

Okná veže mali kamenné orámovanie, otvory miestností pri nádvorí mali len omietkovú dekoráciu. Za bohatým omietkovým portálom na poschodí možno predpokladať už v čase richtára Jakuba II. dôležitejšiu miestnosť, radnú sieň alebo kaplnku.

Severnú časť domu s radnou sieňou kúpilo mesto už v roku 1387, južnú časť domu až v roku 1421. Dom už predtým označovali v spisoch ako „praetorium“. No až po roku 1421 a po zásadnej prestavbe v roku 1442 sa stal skutočnou radnicou.