HISTÓRIA - Výnimočný lekár Ladislav Dérer: Viac veril zdravej strave ako liekom

Zdroj: koláž abn

V posledných týždňoch akosi viac vnímame ľudí pracujúcich v zdravotníctve. Mnohí zasvätili svoj život uzdravovaniu pacientov na úkor svojho súkromia. Takým bol aj bratislavský lekár a pedagóg Ladislav Dérer, po ktorom je od roku 1967 pomenovaná nemocnica na Kramároch.

Po rodičoch vraj zdedil láskavosť a prísnosť. Výnimočný lekár a pedagóg Ladislav Dérer sa narodil 11. decembra 1897 v Bratislave, do rodiny pochádzajúcej z Malaciek. Naučil sa po nemecky, maďarsky, anglicky, francúzsky a čiastočne aj po rusky. V roku 1915, hneď po maturite, musel 18-ročný Ladislav Dérer narukovať. Rok predtým totiž vypukla prvá svetová vojna. Ladislav Dérer sa práve počas nej, medzi zranenými spolubojovníkmi, rozhodol, že po návrate domov vyštuduje medicínu a bude liečiť ľudí.

Keď sa vojna skončila, hneď v septembri 1918 odcestoval do Prahy na Karlovu univerzitu. O dva roky prestúpil na Komenského univerzitu v Bratislave, kde v roku 1924 promoval. Odbornú lekársku prax získaval u prof. Netouška na I. internej klinike Fakultnej nemocnice Univerzity Komenského v Bratislave. Tam ako 33-ročný 29. decembra 1930 habilitoval. Jeho milovaná matka v tom čase už dlhšie trpela „bolestivou žlčovou chorobou“, ktorej napriek úspešnej operácii 8. januára 1931 podľahla.

V ďalších rokoch počas pôsobenia na internej klinike založil Ladislav Dérer tzv. Dérerovu školu, v rámci ktorej vypracoval vlastný systém vzdelávania. Ladislav Dérer zmýšľal pokrokovo. Od študentov očakával záujem o určitú problematiku, na ktorú sa mali neskôr špecializovať. Ako spomína jeho kolega, priateľ a žiak MUDr. Sečanský, mnohým načrtol plán odborného rastu a činnosti v nepoznaných oblastiach lekárskej vedy a výskumu. V roku 1938 získal 41-ročný Ladislav Dérer funkciu mimoriadny profesor.

Zdroj: Marián Dekan

​Po vypuknutí druhej svetovej vojny však začali na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského zmeny. Mnohí uvedomelí pedagógovia, obzvlášť lekári sa nestotožňovali s fašistickou ideológiou a na protest odišli. Medzi prvými aj Ladislav Dérer. Svoje schopnosti následne uplatnil v Liečebnom ústave Robotníckej sociálnej poisťovne na Bezručovej ul. v Bratislave, kde zároveň robil mimoriadne vyhľadávané prednášky. V spolupráci s kolegami vrátane Dr. Sečanského vydal zároveň knihy Správna výživa zdravých a chorých a Zdravoveda. V tom období sa Ladislav Dérer oženil so svojou sekundantkou z nemocnice, lekárkou Elenou Mariányovou. Mali dve deti, Michala a Oľgu, ktoré tiež vyštudovali medicínu. Vo funkcii primára internej kliniky v nemocnici na Bezručovej ulici pôsobil Ladislav Dérer do konca vojny.

V roku 1945 sa stal prednostom I. internej kliniky v Štátnej nemocnici na Mickiewiczovej ulici. V práci nachádzal zmysel života. Počas vizity vnímal len pacienta, neprijímal telefonáty ani od nadriadených. Nikdy nerozkazoval, nežiadal, len prosil a odporúčal. Vyhýbal sa oficiálnym poctám. Namiesto medikamentov uprednostňoval dietoterapiu, čiže uzdravovanie zdravou stravou. So svojimi spolupracovníkmi sa však vedel aj zabaviť pod viechou a s priateľmi rád hrával karty či chodieval na futbalové zápasy.

Zdroj: abn

​

Ladislav Dérer robil aj vlastný výskum, ktorého výsledky následne publikoval. Laicky možno povedať, že sa venoval problémom tráviacej sústavy, ale aj včasnej diagnostike rakoviny žalúdka, tuberkulóze pľúc a čriev a tiež chorobám z povolania. Jeho práce vyvolali medzinárodný ohlas a mnohé sú dodnes citované. Významne sa tiež zaslúžil o zriadenie lekárskej knižnice. Za tieto aktivity bol v roku 1953 zvolený za člena Slovenskej akadémie vied a v roku 1954 za člena Československej akadémie vied.

Ladislav Dérer sa v posledných rokoch svojho života venoval predovšetkým vzdelávaniu svojich pokračovateľov a kolegov. V roku 1955 sa však zo zdravotných dôvodov vzdal funkcie prednostu. Dlhodobo totiž trpel na cievne ochorenie, ktoré sa zhoršovalo. Kontakt so študentmi a kolegami pritom udržiaval i naďalej a dokončil tiež svoje najvýznamnejšie vedecké práce. Zomrel vo veku 62 rokov 28. marca 1960. Jeho pokračovatelia si odvtedy podujatím Dérerov memoriál pripomínajú tohto výnimočného lekára a pedagóga s hlbokým ľudským vzťahom k pacientom.

Katarína Králiková, sprievodkyňa dejinami a blogerka

ZDROJE: SEČANSKÝ, I. : Spomienky a vyznania lekára. Slovak Academic Press, 1997. PLEVA, J. : Lekárska fakulta po oslobodení r. 1945. Univerzita Komenského, 1969.