HISTÓRIA - Pomsta kráľa Mateja za krásnu ženu župana

9.2.2020

Zdroj: abn

Páčil sa vám článok?

Láska má veľa podôb a ešte viac privilégií. Obzvlášť na kráľovskom dvore. Svoje o tom by vedeli rozprávať mnohé dvorné dámy i kráľovské slúžky. Ochrániť ich počestnosť pred kráľom bolo neraz priam nadľudským výkonom. Riskantné to bolo aj za vlády slávneho kráľa Mateja.

Aktuálny sviatok svätého Valentína, patróna snúbencov a všetkých zamilovaných, povolila kresťanská cirkev sláviť od roku 496. Chcela tak zabrániť bujarým pohanským oslavám sviatku lásky, tzv. Luperkáliám a sviatku bohyne plodnosti Juno.

O tisíc rokov neskôr, v roku 1496, žil na Bratislavskom hrade istý Mikuláš Bánfi. Pochádzal zo starého rodu z Alsó Lindvy a spočiatku slúžil ako radca kráľa Mateja Huňadyho. Ten ho neskôr vymenoval za župana Bratislavského hradu. Mikuláš mal krásnu manželku, do ktorej sa, na jeho veľké nešťastie, zamiloval aj kráľ Matej.

Mladý panovník nemal šťastie so ženami. Jeho prvá snúbenica Alžbeta Celjská zomrela skôr, než sa stihli zosobášiť. S druhou snúbenicou, Katarínou, dcérou českého kráľa Juraja Poděbradského sa síce zosobášil, ale zakrátko na to, po pôrode, ako 15-ročná aj s dieťaťom zomrela. Ďalšiu nevestu si kráľ hľadal celých desať rokov. Hoci bol vzdelaný a vo svojej dobe jeden z najmocnejších panovníkov, pre jeho neuro­dzený pôvod mu za manželku nechcel dať svoju dcéru či sestru nikto z európskych panovníkov.

Zdroj: TASR

​Kým sa mu podarilo nájsť vhodnú manželku, zabával sa, ako to bolo u kráľov zvykom, s neviestkami. A „přes noc vesel byl“ aj s meštiackymi dcérami, ktorým jeho biskup následne vracal panenstvo. Takúto povesť mal kráľ Matej a jeho radca Mikuláš o tom dobre vedel. Preto, keď zistil, že kráľovi sa páči jeho žena, začal byť veľmi obozretný. Následné udalosti opísal Matej Bel vo svojich Notitia Hungariae novae historico geographica na základe záznamov biskupa Pavla Gregorianca.

Šťastne ženatý župan Bratislavského hradu sa rozhodol, že zabráni tomu, aby sa kráľ a jeho žena stretli. Pred kráľovým príchodom na hrad požiadal svojho zástupcu, Benedikta Cheneházyho, aby jeho manželku odviedol do domu jeho rodičov v Alsó Lindve. Cheneházy ho síce varoval, že keď to kráľ zistí, môže sa uraziť a potrestať ho, lenže župan Bánfi chcel za každú cenu ochrániť manželkinu povesť. Stalo sa presne to, čoho sa Benedikt Cheneházy obával.

Dva roky vo väzení
Kráľ Matej Huňady prišiel na zvyčajnú návštevu svojho sídla a hradný župan svojho pána štedro pohostil. Vraj sa veselo zabávali až do chvíle, kým kráľ nezistil, že krásnu manželku župan pred ním ukryl. Udalosti nabrali rýchly spád. Župana Bánfiho dal kráľ od hnevu zatknúť a v okovách odviesť­do väzenia. Príbeh dramaticky opisuje, ako musel spočiatku kráčať previnilec pešo, a až na diplomatický príhovor Benedikta Cheneházyho povolil kráľ, aby sa žiarlivý Mikuláš viezol na voze tak, ako to kázala dávna obyčaj.

Zdroj: koláž abn

Kráľa Mateja stvárnil v rámci korunovačných slávností herec Matej Landl a v centre mesta nesie jeho meno aj známa reštaurácia...

Dva roky bol Mikuláš Bánfi vo väzení za to, že ponížil kráľa Mateja Huňadyho. Po celý ten čas písal Cheneházy listy jeho krásnej žene. Podpisoval ich menom jej muža, aby nič netušila. Možno nechcel riskovať, že by sa sama obrátila na kráľa Mateja s prosbou o odpustenie. Ktovie, ako by to dopadlo...

Po dvoch rokoch kráľ svojho niekdajšieho radcu a hradného župana z väzenia prepustil. Mikuláš s bradou, podľa starej maďarskej tradície na znak smútku neoholenou, hneď utekal za svojou ženou do Lindvy. Keď ho uvidela, bola prekvapená, priam zhrozená, ale veľmi šťastná. Tu sa ich príbeh končí. Mikuláš Bánfi prišiel o svoje dedičné majetky a o dva roky bez svojej ženy pre žiarlivosť na kráľa. Ten si zatiaľ užíval niekoľkoročný vzťah s dcérou bohatého mešťana Barborou Edelpöckovou, ktorá mu porodila syna a dediča trónu Jána Huňadyho. Keď sa mu však po desiatich rokoch podarilo dohodnúť sobáš s Beatrix Aragónskou, rýchlo milenku vymenil za mladú neapolskú princeznú. To je však už celkom iný príbeh lásky.
Katarína Králiková, sprievodkyňa dejinami a blogerka


Zdroje: Michal Kušík:
Bratislava Mateja Bela. Obzor 1984
Daniela Dvořáková: Lásky a škandály v našich panovníckych rodoch. Ottovo nakladatelství. 2017

Páčil sa vám článok?