Zdroj: Shutterstock
Vianočné zvyky sú priam ukážkou prepájania rôznych národov, národností a náboženstiev. V Bratislave obzvlášť.
Podľa autorov publikácie Petržalka v rokoch 1919 – 1946, žilo v Petržalke ešte začiatkom minulého storočia takmer sedemdesiat percent obyvateľstva nemeckej národnosti. Veľmi podobne tomu bolo aj v centre Bratislavy. A práve táto skutočnosť ovplyvnila vianočné zvyky.
Nemeckí kolonisti sa na naše územie sťahovali azda najviac za vlády uhorského kráľa Belu IV. (1206 – 1270). K pôvodným slovenským roľníkom, maďarským hospodárom a talianskym obchodníkom sa tak pripájali, podľa viacerých historikov, aj nemeckí remeselníci. Prinášali svoje náboženstvo, zvyky a aj vianočné tradície.
Ako to však býva, muži a ženy jednotlivých národností asimilovali, teda sa navzájom prispôsobili. Hlavne v zmiešaných manželstvách si upravovali svoje tradície. A aj tie vianočné.
Napríklad taký adventný veniec. Vieme, že už starí Slovania používali symboliku venca. Ako nekončiaci kruh im pripomínal kolobeh života. Vetvičky zo stálozelených ihličnanov pre nich predstavovali trvácnosť a stabilitu. Lenže, v súvislosti s očakávaním Vianoc pravdepodobne ako prvý použil veniec nemecký evanjelický pastor Johann Hinrich Wichern. Ihličím vyzdobený kruh so sviečkami vyrobil koncom roku 1839, aby nedočkavým deťom v sirotinci názorne ukázal, ako plynie čas do príchodu vytúžených Vianoc. Odvtedy začali adventné vence vyrábať mnohí ďalší. Postupne, pred pár desaťročiami, túto tradíciu zaviedli aj ľudia v Bratislave i na celom Slovensku.
Aj prvá skutočná vianočná pohľadnica bola hromadne rozmnožená až v 19. storočí. Jej autorom bol anglický ilustrátor John Calcott Horsley. „Bol to štedrý kus práce, avšak nekonečná kritika bola jeho údelom, a preto zvyk tento sa neujal. Nebolo nič počuť o vianočných pohľadniciach až do počiatočných šesťdesiatych rokov,“ napísala v článku o Vianočných pohľadniciach do novín Slovenský denník na Vianoce roku 1927 publicistka Elena Brestenská – Gessayová, dcéra Ignáca Gessaya. Na pohľadnici z roku 1843 bola totiž vyobrazená rodina, ako si pripíja na Veselé Vianoce a šťastný nový rok. Pohár s červeným vínom však držalo v ruke aj malé bábätko. Zrejme aj toto spôsobilo, že tradícia posielania vianočných pohľadníc sa rozšírila až o štyridsať rokov. Autorka článku k tomu dodáva: „Vianočná pohľadnica sa tešila zlatej dobe umenia behom rokov 1878 - 1888, ale ku koncu storočia lacné pohľadnice nemeckej výroby pútali iba ľudové oko“. Naproti tomu, staré vianočné pohľadnice z Bratislavy ostali krásnymi umeleckými dielami dodnes.
Ďalším tradičným symbolom bol vianočný stromček. Prvá písomná zmienka o vyzdobenom ihličnatom vianočnom stromčeku, podľa Ingeborg Weber-Kellermann, bývalej profesorky európskej etnológie na univerzite v Marburgu, pochádza z Cechovej kroniky v nemeckom meste Brémy z roku 1570. V slovenských a maďarských rodinách bolo pritom až do 19. storočia zaužívané stavať na Vianoce symbolický Betlehem. Dnes oba tieto symboly Vianoc tvoria rovnocennú súčasť vianočných dekorácií.
Zo všetkých tradícií sú azda najviac národnostne poprepájané vianočné jedlá. Historik Vladimír Tomčík zistil, že Bratislavské tradičné jedlá sú mixom až deviatich národných kuchýň. V slovenských domácnostiach boli pôvodne, podľa etnologičky Kataríny Nádaskej, tradičným vianočným jedlom kapustová alebo rybacia polievka, múčne jedlá a kaše. Už od čias vlády kráľa Belu IV. mali kresťania povolené jesť ryby aj počas pôstu, teda aj na Vianoce. Lenže tradičného vyprážaného kapra k nám na Slovensko priniesli Česi až po prvej svetovej vojne, keď nám pomáhali budovať mnohé prvé slovenské inštitúcie.
V súčasnosti žije v Petržalke, a vlastne v celej Bratislave, drvivá väčšina slovenského obyvateľstva. Tradície, hoci navonok rovnaké, si však aj naďalej odovzdávame a prispôsobujeme tak, ako tomu bolo odjakživa.
Katarína Králiková,
sprievodkyňa dejinami a blogerka
Zdroje: Rossiger Monika: Der erste Weihnachtsbaum stand im Zunfthaus (Zeit online, 28. 1. 2014)
Elene Brestenská-Gessayová: Vianočné pohľadnice (Slovenský denník, 23.12.1927)