Spomienkový album 04/2000

Pochybujem, že by si ešte známi Chlapci z Dunajskej ulice spomenuli na starý objekt, ktorý stával na mieste parku a reštaurácie naproti domom číslo 36 až 46. Bol to historický mestský starobinec, vlastne chudobinec, známy pod menom lazaret.

Takéto zariadenia, ktoré bývali často aj miestom, kam sa uchyľovali pacienti s nevyliečiteľnými chorobami, sa stavali na predmestiach, v blízkosti mestských brán a pokiaľ možno blízko cintorínov, aby sa mŕtvoly nemuseli ďaleko prevážať či prenášať.

Lazaret na Dunajskej ulici stál tesne vedľa Dunajskej brány (pri terajšom vyústení Klemensovej ulice). Popri ňom viedla cesta k lazaretskému cintorínu pri križovatke terajšej Dunajskej a Lazaretskej ulice. Jestvoval aj iný lazaretský cintorín, o kus ďalej, kde pochovávali obete moru v roku 1713. Starobinec - lazaret vznikol v polovici 17. storočia. Po roku 1778 ho zmodernizovali a postavili aj nové krídlo s kostolom. Už predtým tam stál kostolík označený na pláne z roku 1765 ako Lazaret Kirchel.

Novostavbu veľkou sumou podporila Mária Terézia, o čom svedčil nápis na tabuli z červeného mramoru z roku 1780. Stavbu viedol, alebo na ňu dozeral arcibiskupov architekt, autor Primaciálneho paláca Melchior Hefele. Keďže inštitúcia lazaretu nezodpovedala požiadavkám modernej doby a značne schátrané budovy zasahovali do šírky ulice, vznikol projekt nahradiť ich modernou nemocničnou stavbou. Pôvodný objekt aj s kostolom pred vojnou zbúrali. Časť lavíc z kostola je dnes v kaplnkách Primaciálneho a Prezidentského paláca.

Plánovanú nemocnicu nepostavili. V 80. rokoch vznikol projekt zastavať časť parcely predimenzovaným objektom Bábkového divadla. Ani ten sa neuskutočnil. Na tom mieste dnes stoja objekty reštaurácie Prešporská kúria.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer