• História
  • 22.09.2019 18:36

HISTÓRIA: Upálená Agáta - takto mučili a popravili obeť bosoráckych procesov

0 0
Socha pod Bratislavským hradom na počesť žien upálených za bosoráctvo
Zdroj: Katarína Králiková

Prvý prípad obvinenia z bosoráctva v Uhorsku je známy práve z Prešporku. Vieme len to, že sa konal v roku 1548 proti akejsi žene. Iné je to v prípade prvej podľa mena známej ženy. Bola ňou Agáta (Agatha Toott Borlobaschin). V roku 1602 ju obvinili, kruto mučili a nakoniec upálili.

Príležitosť obviniť niekoho z bosoráctva využívali aj ľudia, ktorí si nevedeli inak vysvetliť svoje choroby alebo svojich zvierat, nerozumeli náhlym zmenám v počasí, na úrode či v hospodárení. A sú aj prípady, keď z bosoráctva boli obvinené aj vdovy s majetkom, o ktorý mal žalobca záujem. Na dosiahnutie cieľa, pomsty či získania majetku obvineného bolo nevyhnutné, aby sa dotyčný priznal. Pomáhal mu k tomu za štedrú odmenu mestský kat.

Historička Tunde Lendelová robila k tejto téme výskum. Vo svojej práci v roku 2005 uvádza, že v Bratislavskej stolici bolo 45 bosoráckych procesov. V temnom stredoveku len jeden, v novovekom, osvieteneckom 18. storočí sa konalo až 25 procesov proti čarodejniciam.
Spomínaná tridsaťročná krásna bylinkárka z Podunajských Biskupíc žila podľa legendy na Františkánskom námestí v Prešporku. V dome, ktorý jej ostal po zosnulom zámožnom manželovi. Jej životný príbeh má niekoľko verzií. Ten skutočný sa už zrejme nikdy nedozvieme. Máme však celý zoznam priznaní, ktoré Agáta urobila po dlhom a bolestnom mučení.

V máji roku 1602 predstúpili pred mestskú radu dvaja rozhorčení muži. Išpán Veit Szabo a mäsiar Mezarosch. Obaja sa sťažovali na ťažkú žalúdočnú chorobu, z ktorej obviňovali bylinkárku Agátu. Išpán k tomu pridal obvinenie, že Agáta počarovala jeho otcovi Jakubovi tak, že odvtedy stále kašle. Aby vystupňovali svoje sťažnosti, pridali aj tie, ktoré sa ich priamo netýkali. Do protokolu dali zapísať, že Agáta zašila ropuche oči vlasmi z hlavy istej osoby a tá osoba potom oslepla. Nedal sa zahanbiť ani mäsiar Mezarosch. Doložil, že mu Agáta tak porobila, že jeho úspešné mäsiarstvo vyšlo na psí tridsiatok.

Bol začiatok 17. storočia a o procesoch s bosorkami už ľudia počuli. Preto, prirodzene, mestská rada nemohla sťažnosť vážených občanov brať na ľahkú váhu. Dali predvolať bylinkárku Agátu a začali ju vypočúvať.​

Pochopiteľne, Agáta sa cítila nevinná a odmietala sa priznať k niečomu, čo neurobila. Lenže nemala šancu. Mestská rada nariadila katovi, aby pristúpil k vypočúvaniu. Kat začal s jemnejšou metódou. Prikázal jej, aby sa rozplakala. Podľa vtedajšej teórie sa nevinná žena hneď rozplače, ale bosorka nikdy. Tie vraj nevedia plakať. Agáta nevedela plakať na povel.

Kat pristúpil k ďalšiemu stupňu mučenia. Spútal ju povrazom a hodil do veľkej kade s vodou. Vtedy sa verilo, že ak je žena nevinná, utopí sa. Ak je vinná, vypláva, a to je dôkaz, že je bosorka. Agáta vyplávala. Jej prirodzený pud sebazáchovy však spôsobil, že ju kat podrobil ďalšej bolestivej tortúre. Nič nezaberalo. Pristúpil teda k ubolenej Agáte s horiacou fakľou a horúci oheň jej prikladal k bokom. Agáta pochopila, že zomrie. Že pravdu nehľadajú, že všetci, ktorí sa proti nej spolčili, chcú, aby zomrela. Navyše, ako bolo zvykom, prítomný kňaz jej húdol do hlavy, že ak sa prizná, zachráni aspoň svoju dušu.

Z priznaní, ktoré Agáta urobila, dnes môžeme cítiť tak jej pomstu, ako aj zúfalstvo, bezmocnosť a zrejme aj istú formu delíria spôsobeného mučením. Vo viac ako dvadsiatich bodoch priznania spomína ďalších desať žien, ktoré sa tiež podieľali na rôznych čaroch.
Nakoniec po niekoľkodňovom mučení vyhlásila, že všetkým počarovala ona. Spokojný kat, zapisovateľ, mešťanosta Hart a prísediaci cechmajstri aj s farárom si konečne mohli vydýchnuť. Agáta sa priznala a oni ju konečne mohli upáliť. Stalo sa tak 24. mája 1602 za Michalskou bránou, o čom svedčí aj reliéf kameňosochára Romana Kovrižnycha. Čo bolo skutočnou príčinou, ktorá dohnala išpána a mäsia­ra k tomu, aby peknú vdovu obvinili z bosoráctva, to sa už asi nikdy nedozvieme.

Reliéf na Hurbanovom námestí:

Zdroj: Katarína Králiková

​Záznamy o vypočúvaní žien, ktoré Agáta uvádzala vo výpovedi, literatúra nespomína. Vieme len, že o dva týždne nato prešla podobnou tortúrou úplne iná žena. Tiež skončila v plameňoch za hranicami Prešporku. Akademický sochár Tibor Bártfay (†2015) a nedávno zosnulý architekt Ferdinand Milučký (†2019) vytvorili sochu Dievča s havranmi (úvodná foto článku), ktorá je pod Bratislavským hradom na počesť všetkých, nespravodlivo obvinených a za bosoráctvo upálených žien.

Reliéf na Hurbanovom námestí:

Zdroj: Katarína Králiková

Katarína Králiková
sprievodkyňa dejinami
a blogerka


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.