Podstavec busty cisára bol pod schodiskom

Pôvodná radná sieň v Starej radnici bývala ozdobená portrétmi uhorských panovníkov. Zachovali sa maľované portréty Karola VI., Márie Terézie, Jozefa II., Ferdinada V. Dnes sú ozdobou vstupnej siene nad schodiskom do reprezentačných priestorov Primaciálneho paláca.

Posledný rímsky cisár nemeckého národa Franz II., ktorý sa neskôr stal prvým rakúskym cisárom, nebol v galérii panovníkov zastúpený maľovaným portrétom, ale bustou z bieleho mramoru. Stála vo výklenku v stene oproti oknám stredovekej radnej siene na vysokom žulovom podstavci.

Busta je dielo vysokej umeleckej hodnoty, ktoré daroval mestu sám cisár, údajne ako spomienku na to, že v meste strávil bez ujmy na zdraví nebezpečné dni v roku 1809, keď mesto obliehal a ostreľoval z južného brehu Dunaja jeho zať cisár Napoleon. Bustu vytvoril jeden z najlepších viedenských portrétistov 19. storočia, profesor akadémie výtvarných umení Josef Klieber (1773 až 1850).

Po odčlenení Galérie mesta Bratislavy od Mestského múzea bustu oddelili od jej pôvodného podstavca a uložili ju do zbierok novovzniknutej galérie. Podstavec s nápisom z pozlátených písmen ponechali ako zbierkový predmet v Mestskom múzeu, ale nedôstojne ho uložili pod schodišťom Starej radnice.

Po generálnej oprave Primaciálneho paláca, ktorý je od začiatku 20. storočia mestskou radnicou, je teraz už desať rokov cisárova a kráľova busta (spolu s pôvodným podstavcom a rekonštruovaným nápisom) umiestnená vo výklenku na prvom odpočívadle reprezentačného schodišťa paláca, ktoré vedie aj do Zrkadlovej siene paláca. Tu podpísali v decembri 1805 zástupcovia cisárov Františka a Napoleona dohodu o podmienkach mieru, ktorá znamenala prevratné zmeny na mape Európy.

Štefan Holčík
FOTO - Alexander Molnár