Panenskú nazvali podľa majetku mníšok

Panenská ulica vznikla v stredoveku pozdĺž severného úseku vonkajšieho valového opevnenia mesta (palisády). Pôvodne sa pri nej nachádzali meštianske záhrady. Už v stredoveku stáli, najmä v úsekoch pri bráne na Suchom mýte a pri Kozej bráne, menšie domy.

Ulica dostala meno podľa majetku kláštora mníšok - klarisiek. Mníšky tam mali údajne už pred rokom 1368 hospodársky dvor a záhrady. Po nemecky sa nevolala panenskou, ale ulicou mníšok (Nonnenbahn). Toto meno sa tak zaužívalo, že ho nezmenili ani v čase, keď sa ulica stala centrom evanjelickej cirkvi. V roku 1896 dostala ulica meno po evanjelickom farárovi a slávnom uhorskom polyhistorovi Matejovi Belovi.

Najvýraznejšou stavbou v severnom rade domov je rozľahlý meštiansky dom zo začiatku 19. storočia (č. 25), kde bývala už roku 1820 evanjelická nemocnica a na konci 19. storočia aj domov diakonís. K domu patrila veľká záhrada pri Palisádach. Na jej mieste neskôr postavili Lutherov dom.

V dome č. 27 býval v roku 1843 pár dní maďarský básnik Petöfi. Pamätná tabuľa z domu dávno zmizla. Zachoval sa z nej len prázdny rám.

Domy číslo 15, 17, 21, 23 sú už celé roky vysťahované. V niektorých sa zistili reštaurátorským prieskumom zaujímavé maľované dekorácie stien z konca 18. a zo začiatku 19. stor., iné svoje tajomstvá ešte skrývajú. Napríklad prázdny a chátrajúci významný palác rodiny Habermayerovcov (č.15) z konca 18. storočia. Dlho slúžil ako škola. Uvažovalo sa aj o jeho využití ako zastupiteľského úradu niektorej cudzej krajiny.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer