Ondrejský cintorín dnes ničia vandali

Každoročne okolo 1. novembra ľudia intenzívnejšie navštevujú cintoríny, aby si spomínali na svojich zosnulých.

Naše kroky viedli aj na Ondrejský cintorín, založený v 80. rokoch 18. storočia namiesto už preplneného staršieho cintorína svätého Ondreja na mieste terajšej Hollého ulice. V tomto roku bol síce cintorín vzorne vyčistený a upravený, ale násilne otvorené a znesvätené rodinné hrobky s rozbitými rakvami a rozhádzanými kosťami pri betónovom oplotení pri ulici Vuka Karadžiča svedčia o tom, že ani tento cintorín neušiel pozornosti vandalov.

Pôvodne menší cintorín po roku 1860 rozšírili. Pri jeho východnom obvode vtedy vznikol rad rodinných hrobiek, krýpt, súkromných kaplniek a vzácnych umeleckých náhrobníkov, pod ktorými odpočívali členovia významných meštianskych a šľachtických rodín. Napríklad Palugyayovcov, Dukovcov, Lanfranconiovcov. Pozostalí nemali možnosť protestovať. Na mieste hrobiek sa dnes rozšírenou ulicou Vuka Karadžiča preháňajú autá. Pozostatky pochovaných sa stratili. Cintorín totiž v rokoch 1976 až 80 údajne rekonštruovali.

V skutočnosti sa tam uskutočnila neospravedlniteľná devastácia. Vtedy úplne zbytočne zničili pôvodný barokový vstupný portál cintorína a odstránili množstvo pomníkov, najmä tých s nemeckými a maďarskými nápismi. Vzácny kameň náhrobkov použili ako materiál na iných miestach, mreže z hrobov prerobili na nevkusné výplne do betónovej ohrady.

Pomník z hrobky Lanfranconiovcov, dielo Aloisa Rigeleho z roku 1920, presunuli na iné miesto. Bronzové písmená z mien zosnulých sa stali korisťou zlodejov farebných kovov, takže dnes už nikto nemôže zistiť, komu bol pomník venovaný. Aj Alois Rigele je pochovaný na Ondrejskom cintoríne.

Štefan Holčík

FOTO - Jana Mišauerová