Schodisko spája terasy námestia

Terajšie Rudnayovo námestie voľakedy nieslo priliehavejší názov. Volalo sa Dómske. Do polovice 18. storočia sa okolo Chrámu svätého Martina - dómu - rozkladal svätomartinský cintorín.

Odpočívali na ňom tisícky bývalých obyvateľov mesta a stálo na ňom aj niekoľko kaplniek. Od Dlhej - teraz Panskej - ulice bol cintorín oddelený niekoľkými domami, medzi ktorými viedli k južnej predsieni chrámu schody. V roku 1765, krátko pred zbúraním, bol majiteľom jedného z domov pri ulici striebrotepec Josef Waydenowsky.

V roku 1778 cintorín definitívne zrušili. Kaplnku aj domy pri ulici zbúrali. Vzniklo k ulici sa pozvoľna zvažujúce námestie. Jeho podobu poznáme napríklad z litografie, ktorá predstavuje príchod Karolíny Augusty do dómu na korunováciu roku 1825.

Na začiatku 20. storočia sa šikmé námestie občanom mesta nepáčilo. Tunajší rodák architekt Franz Wimmer vypracoval návrh úpravy. Roku 1909 podľa jeho projektu upravili pôvodne šikmú plochu do dvoch terás, ktoré sú navzájom prepojené monumentálnym schodiskom. Do zábradlia na plošine medzi ramenami schodov umiestnili oválne pole s neobvyklým motívom. Z plochej železnej dosky je na ňom vyrezaná silueta monštrancie ako symbol eucharistie, sviatosti oltárnej.

Táto časť zábradlia je dnes uvoľnená a poškodená rovnako ako lampáše na stĺpoch nad schodmi, v ktorých bývali plynové horáky. V kruhových medailónoch zábradlia po stranách centrálneho motívu sú monogramy Ihs a Maria. Meno tvorcu zábradlia je na mosadznom štítku: Reimann Gyula Mulakatos Pozsony fautca 4. Bolo by načase schodisko s jeho umeleckou výzdobou rekonštruovať a lampáše oživiť.

Pod múrom terasy neskôr umiestnili pamätníky F. Liszta (1911) a G.R. Donnera (1942). V 60. rokoch k nim ktosi nezmyselne zasadil celkom nevhodné ihličnaté stromy, ktoré ohrozujú stabilitu terasy a nevhodne súperia s mohutnou smutnou vŕbou v strede námestia. Umelecké zámočníctvo pána Reimanna prvú svetovú vojnu neprežilo. Ani dom na Drevenej 4 už dávno nestojí.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer