Krížová cesta pod Hradom

História Kristovho umučenia a smrti, ktorá sa viaže na veľkonočné sviatky, patrí k najdôležitejším históriám kresťanského náboženstva. V každej kresťanskej svätyni boli odnepamäti aj obrazy a sochy pripomínajúce veriacim utrpenie Spasiteľa.

V stredovekom Prešporku bola pravdepodobne pri severnej stene chrámu Spasiteľa a svätého Martina umiestnená kamenná skupina Krista a jeho učeníkov na hore Olivetskej. Zakrýval ju kamenný prístrešok pri severnom portáli, na mieste, kde v 16. storočí postavili kaplnku svätej Anny. Podobná skupina Ježiša Krista a apoštolov je zachovaná napríklad pri vchode do farského kostola v Banskej Bystrici.

V 17. storočí sa v rámci rekatolizácie aj na našom území rozšírila myšlienka Kalvárie, pútnickej cesty, kde jednotlivé zastávky - štácie - pripomínali scény z Kristovho života. Skôr ako baroková Kalvária na kopci nad dnešnou Pražskou ulicou vznikla krížová cesta pod Hradom, ktorá viedla ku kostolu svätého Mikuláša.

Z pôvodných zastávok sa zachovali len tri sochy: modliaci sa Kristus (na hore Olivetskej) na rohu Beblavého a Mikulášskej ulice (dnes moderná kópia), Kristus, ktorý nesie Kríž na Zámockej ulici nad dvorom strednej školy (Jilemnického) a umučený trpiaci sediaci Kristus „Ecce Homo“ na dolnej východnej terase v parku Bratislavského hradu. Posledná socha stála až do 60. rokov 20. storočia na Palisádach v tesnom susedstve Viedenskej (Karolovej) brány Hradu. Nevie sa, ako boli sochy pôvodne inštalované. na kamenné stĺpy získané z ruiny hradného paláca, ich pravdepodobne umiestnili až v priebehu 19. storočia.

Ostatné kamenné sochy štácií tejto krížovej cesty sa stratili bez stopy. Skupina sôch ukrižovaného Krista a ukrižovaných lotrov na Golgate bola inštalovaná až pri Kostole svätého Mikuláša. Boli to drevené sochy z 18. storočia pod barokovým baldachýnom.

Štefan Holčík
FOTO - Vladimír Mišauer