Bratislava v roku 1809 čelila presile Napoleonovho vojska, Petržalka skončila v plameňoch

9.6.2019
0
Vyobrazenie obliehania Bratislavy v roku 1809

Zdroj: Archív Matej Čapo

Páčil sa vám článok?

Pred 210 rokmi sa Petržalka stala dejiskom napoleonských vojen. Vďaka Bratislavskému mieru z roku 1805 sa vtedajšie snemové a korunovačné mesto Uhorska zapísalo do dejín diplomacie. Už v roku 1809 však Bratislava a jej okolie pocítili hrôzy novej vojny. Napoleonovi ju vyhlásil rakúsky cisár František I. v snahe získať späť stratený vplyv.

Hoci sa vojenské operácie z pohľadu Rakúska rozbehli úspešne, Napoleon čoskoro získal prevahu a obsadil Viedeň. Veliteľ hlavnej rakúskej armády arcivojvoda Karol medzitým zaujal pozície na ľavom brehu Dunaja, oproti nemu.

Po bitke pri Aspern, neďaleko Viedne, v ktorej sa Napoleonovi nepodarilo prekročiť Dunaj, Francúzom hrozilo, že rakúska armáda arcivojvodu Jána sa pri Bratislave prepraví na ľavý breh Dunaja a spojí sa s hlavnou rakúskou armádou. V súvislosti s tým vzrástol strategický význam dnešnej Petržalky, ktorú v tom čase tvorili ostrovy oddelené dunajskými ramenami. Už v prvej polovici mája sa tu začalo s budovaním opevnení. Za základ bol zvolený ostrov Au, na ktorom sa nachádzal Aupark (dnešný Sad Janka Kráľa).

Územie Petržalky, kde vtedy žilo približne 500 obyvateľov, bolo evakuované. Keď sa koncom mája velenia obrany ujal rakúsky generál Vinzenz Ferrerius Bianchi, fortifikačné práce sa zintenzívnili. Napoleon preto rozkázal maršalovi Louisovi-Nicolasovi Davoutovi, aby sa zmocnil pravého brehu Dunaja pred Bratislavou.
Začiatkom júna sa rozpútali poldruha mesiaca trvajúce boje o bratislavské predmostie. Dňa 3. júna 5 672 ob­rancov mesta čelilo veľkej francúzskej presile 18 000 mužov. Hoci Petržalka skončila v plameňoch, Francúzom sa opevnenia dobyť nepodarilo. Dňa 14. júna sa odohrala bitka pri Rábe, v ktorej Francúzi porazili arcivojvodu Jána. Ten cez Komárno a Žitný ostrov ustúpil do Bratislavy. Francúzi preto v dňoch 26.–28. júna nepretržite ostreľovali mesto. Vypálili naň okolo 4 000 striel, ktoré si vyžiadali obete na životoch a spôsobili materiálne škody vo výške milión zlatých. Bratislava sa napriek tomu nevzdala. O jej osude bolo rozhodnuté až po Napoleonových víťazstvách pri Wagrame a Znojme. Na základe prímeria sa Bratislava 14. júla stala súčasťou francúzskej demarkačnej línie a štyri mesiace musela znášať nepriateľskú okupáciu.

Boje o bratislavské predmostie si vyžiadali značný počet obetí. Mnoho Francúzov, ktorých straty údajne predstavovali až 1 500 mužov, spočinulo na území dnešnej Petržalky. Nachádzalo sa tu, a zrejme i dodnes nachádza, viacero roztrúsených hrobov. Situované boli v lokalite Lerchenfeld (Škovránčie pole) či v štvrti Elýzium (dnešná lokalita Pri Seči).

Jediná známa fotografia pomníka piatim francúzskym vojakom v Petržalke:

Zdroj: Archív Matej Čapo

Za historickú pamiatku možno označiť dnes už zabudnutý hrob v Elýziu. Pri odstraňovaní opevnení v roku 1809 tu obyvatelia Bratislavy objavili telo neznámeho francúzskeho vojaka. Meštianska milícia ho na mieste pochovala, hrob označila dreveným krížom a starala sa oň až do roku 1848. V 80. rokoch 19. storočia bol hrob opatrený novým krížom. Po vzniku Československa sa hrob dostal do pozornosti predstaviteľov Francúzska. V roku 1922 boli objavené pozostatky štyroch francúzskych vojakov, ktoré boli za prítomnosti francúzskej delegácie slávnostne pochované na mieste už existujúceho hrobu. Kríž bol nahradený pomníkom so slovenským a francúzskym nápisom. V nasledujúcich rokoch ho navštevovali významné francúzske vojenské a politické osobnosti, okrem iných aj maršal Ferdinand Foch. Pomníku sa stalo osudným bombardovanie 16. júna 1944. Bol zničený a už nikdy nebol obnovený.

Matej Čapo

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie


Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.