Bosorák či genius?! Prešporok dal svetu jedného z najväčších vynálezcov

Zdroj: Významné osobnosti starého Prešporka, vydavateľstvo Perfekt, autor Ivan Szabó

Ak ste boli niekedy v záhrade Vodárenského múzea, určite ste si všimli sochu zamysleného muža. Je to jeden z najznámejších prešporských vynálezcov Ján Wolfgang Kempelen, ktorého si pre šikovnosť obľúbila aj panovníčka Mária Terézia.

Malý Ján mal už od detstva technické nadanie, no napriek tomu jeho otec chcel, aby bol z neho právnik. Narodil sa ako najmladší z ôsmich detí. Spolu so súrodencami vyrastal v dome na rohu ulice Dunajská a Klemensova. Podľa želania rodiny sa stal právnikom a filozofom. Kariéru úradníka si budoval vo Viedni. Od panovníčky dostával rôzne úlohy, ktoré všetky plnil. Raz ho poverila vykonávať hlavný dozor nad všetkými soľnými baňami v krajine. V Solivare zistil obrovské rozkrádanie. Na mieste pomohol aj zlepšiť ťažobné stroje a ťažba sa zvýšila.

Najväčšiu slávu Kempelenovi priniesol jeho šachový automat. Skrinka vo veľkosti písacieho stroja a za ňou sediaca bábka Turka strednej postavy s turbanom na hlave víťazila nad celým radom výborných šachistov. Kempelen pred začiatkom šachovej partie vždy stroj natočil a Turek prekladal figúrky. Tajomstvo automatu si vynálezca strážil a často vravel, že ide len o ilúziu. Najčastejšie si tento zázrak ľudia vysvetľovali tým, že vo vnútri stroja sedí malý lilipután Tibor. Stroj porazil pruského kráľa Fridricha II., Katarínu II., Napoleona či ďalších.

Legendárny šachový automat:

Zdroj: Významné osobnosti starého Prešporka, vydavateľstvo Perfekt, autor Ivan Szabó

Písací stroj pre slepú speváčku

Aj keď sa šachový automat stal najslávnejším z technickej tvorby Jána Wolfganga Kempelena, zručný konštruktér vytvoril aj iné stroje. Napríklad hovoriaci stroj. Použil trubicu ako hlasivky, gajdy vo funkcii pľúc, ústav s príslušnými časťami a nosovú trubicu. Vymyslel aj písmo pre slepcov a písací stroj, ktorý venoval slepej speváčke. Jeho talent však nemal len priaznivcov, ale aj nepriateľov. Napríklad ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy ho nazval bosorákom. Keď Mária Terézia dostala kiahne a choroba ju nútila ležať v posteli, Kempelen pre ňu zhotovil polohovateľnú posteľ, ktorá ju chránila pred preležaninami.

Pontónový most cez Dunaj:

Zdroj: Významné osobnosti starého Prešporka, vydavateľstvo Perfekt, autor Ivan Szabó

​Premýšľali ste niekedy, prečo jeho socha stojí práve vo Vodárenskom múzeu? Mal niečo spoločné s vodou? Áno, mal. Keď v 60.rokoch 18. storočia nechala panovníčka Mária Terézia renovovať prešporský hrad, zistilo sa, že za hradnými múrmi nie je dostatok vody. Preto sa obrátila na úradníka Kráľovskej komory a vynálezcu Jána W. Kempelena. Nie je známe, koľko nad úlohou dumal, no isté je, že sa čoskoro pod hradným vŕškom zjavili chlapi a začali kopať studňu. Bola taká hlboká, že dosiahla úroveň Dunaja. Tam Kempelen postavil tlakové čerpadlá, ktoré ťahali kone a medeným potrubím vytláčali vodu do hradnej cisterny. Rovnako bol konštruktérom aj pontónového mosta cez Dunaj. Zhotovil ho z desiatich člnov ukotvených na riečnom dne. Pontónový most sa dal rýchlo rozobrať, aby sa zabránilo vstupu nepriateľov do mesta.

Socha J. W. Kempelena v parku pri Vodárenskom múzeu:

Zdroj: Významné osobnosti starého Prešporka, vydavateľstvo Perfekt, autor Ivan Szabó

​Mal dve manželky. Prvá mu zomrela rok po svadbe. S druhou mal päť detí a len dve Mária Terézia a Karol sa dožili dospelosti.

(lb) 

Túto históriu a obrázky sme čerpali z knihy Významné osobnosti starého Prešporka so súhlasom vydavateľstva Perfekt.
Autor: Ivan Szabó