Zdroj: epocha.sk
O tom, že Bratislava sa stala plnohodnotnou súčasťou Československej republiky až v roku 1919 sme už niekoľkokrát na webových stránkach našich novín písali. Významným dňom bol aj 12. február, ktorý sa do historického kalendára zapísal ako „krvavá streda“.
„Vznik Československa pred sto rokmi nepriniesol len pozitívne udalosti, ale mal aj negatívne stránky, na ktoré nesmieme zabúdať. Presne pred sto rokmi sa na bratislavskom Chlebovom trhu (dnes Námestie SNP) udial generálny štrajk, pri ktorom, po národnostne motivovaných výstupoch, zahájili legionári streľbu do zhromaždenia, pričom padlo osem ľudí, ktorí boli pochovaní na Blumentálskom cintoríne a neskôr presunutí na Slávičie údolie. Udalosť mnohí porovnávajú k Černovej a Bratislava si ju dodnes nepripomína žiadnym pamätníkom na mieste tragédie. Ak dnes pôjdete cez Námestie SNP pred Starou tržnicou alebo budete v blízkosti cintorína Slávičie údolie, zapáľte, prosím, sviečku za obete. Spoločný hrob sa nachádza v dolnej časti cintorína v blízkosti hrobu Alexandra Dubčeka,“ napísal na facebookovú stránku Prešpurčina ešče nezgegla jej zakladateľ Ivor Švihran, ktorý pridal aj zoznam obetí.
Boli nimi: Karol Albrecht (†21), František Heringes (†37), Karol Hubert (†14), Juraj Kováts (†28), Viliam Kubesch (†17), Gustáv Luntzer (†19), Angela Soósová (†37), Jozef Skoda, Július Záborszký (†37). Podľa niektorých prameňov išlo o nepokoje prevažne občanov maďarskej národnosti, ktorých žilo v Prešporku vtedy približne 40 percent a boli veľmi ostro zamerané proti vzniku novej spoločnej republiky Čechov a Slovákov. Viac informácií o týchto historických udalostiach nájdete tu:
Libor do diskusie k fotografii z cintorína napísal: „Ja som o tom kedysi počul ešte na ZDŠ ako o streľbe buržoáznej moci do proletariátu... a potom desaťročia som nepočul nič. Určite si to treba pripomenúť, ale s pokorou a poľutovaním.“
(ars)