38. Bratislavské vinohrady v krajinotvorbe

Hodnotový systém sveta stavia čoraz viac do popredia požiadavku na zdravé životné prostredie. Súčasťou životného prostredia je aj zeleň, vrátane vinohradov. Jej spoločenská hodnota je nevyčísliteľná, pretože okrem produkcie potravín (aj hrozna) zadržiava vodu, zabezpečuje premeny a kolobeh látok v prírode, neutralizuje škodliviny, umožňuje dýchateľnosť ovzdušia a podobne.

Mimoriadne estetický a zdravotný význam majú vinohrady v hlavných mestách vinohradníckych krajín, ktoré si ich chránia, lebo okrem produkcie hrozna, produkciou 25-30 kg kyslíka z hektára za hodinu prispievajú k zlepšeniu bioklímy mesta. Tak napríklad Viedeň si chráni svojich približne 700 ha viníc a turistami hojne navštevované viechy, najmä v mestskej časti Grinzing (ktoré nám chýbajú). Podobne je to aj v Budapešti.

Naši predkovia si viac vážili vinohrady v meste a jeho okolí. V rytinách Prešporka zo 16. a 17. storočia  možno vidieť, že vinohrady sa rozprestierali okolo celého mesta, ba boli aj priamo v meste (napr. na dnešnej Dunajskej, Vysokej, Obchodnej a ďalších uliciach). Do 19. storočia sa pestoval v Prešporku vinič na ploche vyše 600 ha. S okolitými obcami Rača, Devín, Vajnory a Karlova Ves to bolo takmer 1000 ha (z toho v Rači 130 ha).

V roku 1998 bolo na území Bratislavy viac ako 1100 ha viníc. Do začiatku roku 2006 klesla táto plocha na 798 ha, z toho v prvom mestskom obvode Staré Mesto 2 ha, v druhom obvode Ružinov 19 ha, v treťom obvode Nové Mesto 626 ha (z toho v Rači vyše 300 ha a vo Vajnoroch 80 ha), vo štvrtom obvode Karlova Ves a Devín 143 ha viníc. V piatom obvode Petržalka nie sú vinohrady, ale je tu takmer 300 ha verejnej zelene. V celom meste Bratislava je v súčasnosti 861 ha verejnej zelene. Okrem toho je tu 1801 ha záhrad, 385 ha ovocných sadov, 790 ha trávnych porastov, teda necelých 3800 ha trvalých porastov na poľnohospodárskej pôde, t. j. 90 m2 na obyvateľa.

Vinice sú podľa zákona o ochrane pôdy chránené a pozemkové úrady kontrolujú, aby neboli svojvoľne klčované. Vo vinohradníckych oblastiach nemôžu byť svojvoľne premenené na stavebné a ani na iné pozemky. Ministerstvo pôdohospodárstva vydalo zoznam honov chránených týmto zákonom. Len zmenou územného plánu možno zmeniť poľnohospodársky pozemok na stavebný. Žiaľ, poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva neschválili doteraz návrh nového územného plánu mesta a tak pokračuje nekontolovateľná a živelná výstavba vo viniciach, najmä v zóne Podhorský pás.