Divoké časy boli s Rusmi aj s Nemcami

Divoké časy boli s rusmi aj s nemcami - zuckermandel

Po pani Lotke, zakladateľke jedného z prvých moderných lokálov s osobitnými službami v polovici devätnásteho storočia, sa zachoval obchodný denník, aj zopár rukou písaných jedálnych lístkov. Bola v nich ponuka vzrušujúcich nápojov, vzrušujúcich pokrmov a najvzrušujúcejších dôverných služieb.

Bola to vlastenecká ponuka, lebo v nej figurovalo „husárske milovanie“, „koncert rumunskej cigánky“ aj s poznámkou, že dievča bude vykúpané, „tajomstvo monarchie“, „tanec divožienky“, „úspech vyslúžilého generála“ či „urodzená štricáčka“. Technika, žiaľ, opísaná nebola a pamätníci už dávno vymreli.

Tí starí páni, ktorí sa z mladosti ešte pamätajú na posledné vojnové roky tohto slávneho verejného domu, najjasnejšie spomínajú na divé pitky nemeckých a ruských vojakov tesne pred prechodom frontu a po ňom cez Bratislavu, po ktorých podnik ostal zdemolovaný a jeho sláva sa už nikdy nevrátila.

 A bola to veľká, bohatá a vyberaná sláva, lebo pani majordómka Lotka pravidelne nakupovala u prešporských mäsiarov sviečkovice a roštence iba z kŕmnych volov, teľacie orechy a ľadvenice, bravčové karé na kotlety, panenskú na medailóniky, kravské vemienka, žrebčie, býčie, baranie i capie žľazy. Bylinkári jej dodávali puškvorcový koreň, alchemilku, španielske mušky, šalviu bazalku, tymian a palinu okrem bežnejších korení a bylín. Od rybárov kupovala iba dravé ryby, šťuky, sumce či zubáče, z ostatných len mlieč a ikry.

Láska v starom Prešporku mala svoju kultúru vrcholiacu v krásnej epoche konca 19. storočia. V 20. storočí krvavých vojen upadla aj kultúra milovania.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku (krátené)