S papalášmi voľakedy vedeli zatočiť

S papalášmi voľakedy vedeli zatočiť - 201520_kedysi

Pred storočím bývalo v jedenatridsiatich vinárskych uličkách vždy otvorených viacero viech a skupiny smädných Prešporčanov ich večer čo večer veselo obchádzali. Na vyvesených viechach neboli len biele a červené stuhy. Fialová stuha znamenala, že tu možno dostať aj ríbezľové víno, zelená jablčné a ružová farba prislúchala jahodovému vínu.

Magistrát úzkostlivo dbal, aby akékoľvek víno nalievané v Prešporku bolo bezchybné. Zamestnávali odborníkov - weinkosterov, ktorí mali právo krstené či inak nekvalitné víno označiť, zakázať jeho predaj a viechu zatvoriť. Len spočiatku sa na predmestiach Prešporka, za jeho hradbami, predaj vína nekontroloval. Predávali ho tam lacnejšie, menej kvalitné, dokonca aj „druháky“.

Magistrát nedovolil takéto víno prenášať cez hradby, ba boli aj časy, keď Prešporčanom zakazoval vypiť si vínko za hradbami pod trestom nemalej pokuty.

Prešporok sa rozšíril, hradby zanikli a pokuta šiestich zlatiek, za ktorú bolo možné kúpiť tri vykŕmené husi, sa stratila tiež. Pozoruhodné bolo, že ak člen mestského zastupiteľstva porušil ktorýkoľvek z podobných zákazov, platil dvojnásobnú pokutu. Ak zákaz porušil opakovane, pokuty narastali geometricky. Dnes už tieto múdre a účinné pravidlá neplatia...

Roku 1825 sa začalo v Prešporku, na dnešnej Radlinského ulici, vyrábať klasickým spôsobom šumivé víno. Na pešťbudínskom kráľovskom dvore a čiastočne aj u cisára vo Viedni mu dávali prednosť pred francúzskym šampanským, pretože vraj bolo lepšie, kvalitnejšie, veselšie.

Prešporok víno miloval. Pil ho pre radosť, na povznesenie nálady a na upevnenie zdravia. Tak to aspoň opakovane zdôrazňovali dobové noviny.

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku (krátené)