Pivný zvon liezol pivárom riadne na nervy

Pivný zvon liezol pivárom riadne na nervy - kedysi_18

Roku 1397 vznikla v Prešporku inštitúcia profesionálnych krčmárov. Dovtedy sa všetko víno súkromné, mestské i to, ktoré ako povinné desiatky odovzdávali vinohradníci mestu, predávalo z domu do domu.

Neobišlo sa to bez podvodov, preto mestský magistrát nariadil, aby sa mestské víno nalievalo v zbrojnici Starej radnice. Po roku 1506 bol už veľký výčap oproti, v dodnes stojacom Zelenom dome. Skvele sa v ňom pilo a jedlo až do nedávnych čias, kým ho neprerobili na banku...

Keď sa v polovici šestnásteho storočia oddelilo výčapné právo mesta od výčapných práv vinohradníkov, vymyslel mestský magistrát Bannzeit. Bol to prísny zákaz čapovať v Prešporku víno v čase pôstov, v týždňoch, do ktorých spadali dni svätého Bartolomeja, Martina a Jána Krstiteľa, aj cez sviatky vianočné, svätodušné a veľkonočné.

Zákaz platil len pre súkromníkov, mesto mohlo čapovať vždy. Prešporčania sa pred zakázanými dňami vždy hojne predzásobili, lebo súkromné víno bývalo lacnejšie a zvyčajne aj lepšie. Horší bol takisto príkaz magistrátu, podľa ktorého sa víno smelo nalievať až po rannom zvonení žobravých mníchov františkánov.

Po večernom pivnom zvonení museli sa miestnosti výčapov okamžite uzavrieť a smelo sa piť len pivo, ktoré mnísi varili v priestoroch dnešnej františkánskej vinárne. Prešporčania vraj žobravých mníchov občas podplácali, aby všetkými nenávidený pivný zvon rozkývali čo najneskôr. Napokon prišiel nový richtár i nová mestská rada, ktorá odmietala za pivné zvonenie františkánom platiť.

A bolo po predpise!

Peter Ševčovič
Z kuchyne starého Prešporku (krátené)