Mestský archív by mal patriť mestu Bratislava
Mestský archív by mal patriť mestu bratislava - pamatnik_201511_1
Najstarší známy zachovaný písomný dokument k histórii mesta podpísal uhorský kráľ v decembri 1291. Mešťania, od ktorých potreboval ako vždy peniaze, lamentovali, že vo vojnách jeho strýka, ktoré sa práve skončili, bolo mesto vyrabované a oni prišli o majetky. Iste nezabudli tvrdiť, že im zmizli aj listiny, na ktorých boli spísané a predchádzajúcimi kráľmi potvrdené ich privilégiá. Možno boli, možno neboli...
Predložili kráľovi spamäti spísané domnelé stratené privilégiá, a Ondrej listinu podpísal. Aby im zase nezmizla, opatrovali ju generácie ako oko v hlave. Dobre zabezpečenú, asi uloženú v železnej truhličke, ju pravdepodobne uchovával vo svojom dome vždy úradujúci richtár. V 20. rokoch 15. stor. kúpilo mesto vtedy už asi 70- ročný dom, ktorý si postavil richtár Jakub medzi hlavným trhoviskom a menším trhom, kde sa predávalo mäso. Pri dome stála pevná ohňu odolávajúca veža. Asi v nej uložili vzácny dokument.
Archív v jakubovskom dome, ktorý sa stal radnicou, sa postupne rozrastal. K pôvodnému domu pripájali susedné domy. Archív presťahovali do miestnosti preklenutej od roku 1583 pevnou klenbou. Do miestnosti sa vchádzalo z rokovacej siene volených občanov, teda zástupcov mešťanov, jedinými dverami s pevným železným krídlom v kamennej zárubni. Dvere nahradili v roku 1749 novými železnými, ktoré kováč ozdobil železnými ornamentmi a znakom mesta. Veľké okná v kamennom orámovaní sú síce vo výške poschodia, ale aby do archívu nikto nevnikol, aj tie boli zabezpečené ťažkými železnými mrežami.
Najdôležitejšie dokumenty boli pravdepodobne uložené v železom okutých truhličkách. Aby sa k nim prípadný zlodej nedostal, bývali aj také truhličky zavesené na reťaziach pod klenbami chrámov a mestských archívov. V klenbe prešporského archívu (hovorilo sa mu „tajný“) sú zabudované na skobách väčšie železné kruhy, ktoré umožňovali podvesiť pod klenbu schránky či obaly s písomnosťami.
Miestnosť je súčasťou prehliadky expozícií Múzea mesta Bratislavy v Starej radnici. Čiastočne sú v nej zachované aj drevené archívne skrine, ktoré sa zatvárajú drevenými mrežovými dverami. Dvere chránia prístup k dreveným debničkám – ladulám – v ktorých boli ako v zásuvkách uložené písomnosti od 18. storočia. V pultovej sklenenej vitríne sú vystavené okrem kópie listiny z roku 1291 kópie ďalších dvoch mestských listín najvyššieho významu. Je to kópia listiny z roku 1436, ktorou kráľ Zigmund povolil mestu ďalej používať už od 13. stor. zaužívaný erb. Zvláštnosťou je, že listinu vyhotovili v dvoch exemplároch, ktorých maľovaná miniatúrna dekorácia nie je identická. Tretia v kópii prezentovaná listina je známa ako Zlatá bula Mateja Korvína. Na šnúrkach prevlečených cez dolný okraj listiny visí kráľovská pečať v zlatom púzdre. Dokument dostalo mesto od Mateja Korvína v roku 1464.
Na podnet mestského archivára Dr. Ovidia Fausta vznikla v roku 1923 s výraznou podporou vtedajšieho vicestarostu mesta Dr. Františka Krausa inštitúcia s názvom Vedecké ústavy mesta Bratislavy. Jej súčasťami bol Mestský archív aj Mestské múzeum. Ústavy budovali vlastnú bohatú vedeckú knižnicu obsahujúcu výlučne diela týkajúce sa Bratislavy a jej okolia. Dr. Faust sa stal prednostom Vedeckých ústavov. Po víťazstve pracujúceho ľudu vo februári 1948 fondy múzeí a archívov znárodnili. Aj listinný materiál Archívu mesta Bratislavy sa stal majetkom štátu. Bývalú špecializovanú príručnú knižnicu Vedeckých ústavov pričlenili k archívu. Premenovali ju na Regionálnu knižnicu. Mestské múzeum si muselo začať budovať vlastnú knižnicu.
Zákon NR SR vrátil mestám historické objekty radníc. Štát mestám nevrátil ich znárodnené historické archívy, ktoré boli v minulosti súčasťou radníc. Po roku 1989 bolo niekoľko neúspešných pokusov vrátiť Archív mesta Bratislavy do majetku mesta, kam logicky patrí. Je nezvykom, aby si hlavné mesto muselo požičiavať svoje vlastné historické dokumenty od inštitúcií štátnej správy. Bratislava má predpoklady na to, aby si svoj mestský archív spravovala sama, ako to robilo mesto v minulých storočiach. Mala vy sa mu vrátiť aj bohatá knižnica, ktorá je roky po odsťahovaní zo Starej radnice verejnosti neprístupná.
Štefan Holčík
Foto: autor