Ako písať? Zigmund v Prešporku, alebo Žigmund v Bratislave?

Nedávny príspevok v Bratislavských novinách o tom, ako kráľ a cisár Žigmund Luxemburský ovplyvnil život v Bratislave, vyvolal veľký ohlas. Jeden z nich sa však netýkal len samotných historických udalosti, ale aj toho, ako správne pomenovať veľkú osobnosť viažucu sa k Bratislave...

Prečo?

V Bratislavských novinách č. 3/2015 uverejnil Štefan Holčík zaujímavý článok o kráľovi a cisárovi Žigmundovi Luxemburskom, ktorý zasiahol aj do života Bratislavy a Bratislavského hradu. Okrem drobných nepresností, ako napr. to, že Žigmund sa nestal českým kráľom v roku 1414, ale až v roku 1420 po neúspešnej bitke na Vítkove. Česi neuznali jeho korunováciu a dlhé roky s ním bojovali.

Do Prahy mohol prísť až roku 1436 po porážke radikálnych husitov, keď ho česká šľachta uznala za kráľa a prijala v Jihlave tzv. bazilejské kompaktáta, ktoré znamenali zmierenie s katolíckou cirkvou. Preto „život v Prahe neznepríjemňovali boje s prívržencami učenia Jana Husa,“ ale Praha popri Tábore bola centrom vyše 16-ročného boja proti Žigmundovi. Preto tam nemohol preniesť svoje sídlo.

Čo však považujem za sústavné deformovanie historickej minulosti, je používanie obľúbených pojmov niektorými historikmi, ktorí píšu o Prešporku.

Mohli tak napísať rovno Pressburg či Pozsony. Potom aj pojem Račišdorf, Mariatál, Somorja (Šamorín), alebo Frašták (Hlohovec) je celkom legálny, lebo sa tak vyskytoval aj v stredoveku. Podobne je to aj s menami historických osobností.

Neviem, prečo Š. Holčík používa pojem Sigmund, hoci v našej historiografii je dávno známy pod pojmom kráľ Žigmund. Aj maďarskí historici ho píšu ako Zsigmond király. Július Bartl

Lebo!

Vyčítajú mi, že píšem o uhorských panovníkoch (Zigmund, Matej Korvín, Maximilián, Ferdinand, Leopold, Mária Terézia) a o ich pobyte v Prešporku, nie v Bratislave. Ani jeden z menovaných panovníkov v živote o nejakej Bratislave nepočul, ale mesto menom Pressburg, Posonium a hrad rovnakého mena nad ním im boli dobre známe.

Pán profesor Július Bartl mi vyčíta, že používam meno Zigmund a tvrdí, že aj Sigmund. Formu „Sigismund von Luxemburg“ som uviedol v zátvorkách. To preto, že na internete sa dá pod týmto heslom dozvedieť o spomínanej osobe viac. Chce ma prinútiť, aby som písal Žigmund (lebo aj po maďarsky je Zsigmond), ale na druhej strane mi vyčíta, ak v zátvorke uvediem slovanské slovo – pôvodné meno lokality Pošon či Požoň – vo forme „Pozsony“ (z toho latinské Posonio, Posonium). V roku 1204 križiacki rytieri vyrabovali kresťanský Konštantínopol. Podľa pána profesora asi Istanbul. Nech to niekto povie na medzinárodnom fóre, budú si o ňom myslieť svoje... Môj predok Jan Wyskydensky (Ján Vyskydenský) prispieval do „Presspurskych nowin“ (1783 – 1787) a o Bratislave nikdy nepočul. Ja prispievam do Bratislavských novín, o Prešporku píšem len v súvislosti s historickými osobnosťami a udalosťami, ktoré sa odohrali pred nelogickým premenovaním mesta na Bratislavu.

Slovo Prešporok/Prešporek, ktoré poznal v 18. storočí Johann Matthias Korabinsky (1740 – 1811) a ktoré používali moji starí rodičia, nebolo totiž o nič horšie ako Ružomberok či Rožňava, Kežmarok či Telgárt, Jenštejn, Karlštejn či Pernštejn. Tieto a ďalšie názvy lokalít nemeckého pôvodu mohli ostať v Československej republike po roku 1919 zachované. Len Prešporok nie. Pán profesor Bartl mi vyčíta „zavádzajúce texty a deformácie“. Lenže deformuje on alebo jeho okuliare.

Tak ako som nenapísal „Sigmund“, netvrdil som že sa stal Zigmund českým kráľom v roku 1414. Dátum (1414) je uvedené za slovami „nemeckú kráľovskú korunu“, teda vzťahuje sa k nej. Ospravedlňujem sa, ak to vyznelo inak, respektíve za to, že som neuviedol dátum v zátvorke aj za slovom „českú“.

Štefan Holčík