31. Vinohradnícke a vinárske spolky a cechy

Už v 15. storočí si bratislavskí vinohradníci a vinári vytvorili dobrovoľné združenie - Bürgerliche Weingärten, v ktorom mohli lepšie obhajovať svoje záujmy a zúčastňovať sa na verejnom živote. O tomto spolku sú archívne záznamy už z roku 1455.

Veľké majstrovstvo bratislavských vinárov a ich obchodné podnikanie posúvalo vinársku výrobu mimo rámca poľnohospodárskej činnosti a dávalo jej do istej miery aj živnostenské črty. To viedlo vinohradníkov a vinárov združovať sa okrem spolkov aj do cechov. Cechové organizácie sa zamerali podľa cechových poriadkov schvaľovaných orgánmi mestskej správy najmä na ich ochranu a podporu ich podnikateľských aktivít a na plnenie poriadkových, podporných a reprezentačných úloh.

Z mestského archívu sa dozvedáme, že bratislavskí vinohraníci kráčali na korunovácii uhorského kráľa Maximiliána v roku 1563 v Bratislave v korunovačnom sprievode pod vlastnou cechovou zástavou. Takto kráčali aj pri bratislavských oberačkových slávnostiach, napríklad v roku 1825 a na ďalších bratislavských slávnostiach a oslavách. Začiatkom 18. storočia si aj devínski vinohradníci a vinári vytvorili cech, ktorý podľa cechového štatútu pripisoval vinohradníckej a vinárskej práci črty remesla. Prikazoval, aby každý mladý člen zložil pred cechmajstrom odbornú skúšku z vinohradníctva a vinárstva.

V polovici 19. storočia prechádzala prevažná časť cechov do spolkov, ktoré svojou náplňou a cieľmi viac vyhovovali potrebám kapitalistickej výroby. Z tohto dôvodu vznikol v roku 1861 Bratislavský vinohradnícky spolok (Pressburger Weingärtnerverein) a v roku 1872 Pivničný spolok (Kellerverein). V roku 1875 sa tieto spolky zlúčili a vytvorili Spolok bratislavských vinohradníkov a vinárov. Spolky organizovali podľa stanov prednášky, kurzy, výstavy, slávnosti, plesy a iné podujatia. Tento bratislavský spolok mal aj vlastné vinárne na Františkánskom námestí 7 a Laurinskej ulici 19. Vlastnil aj kuriózny spolkový majetok 600 hl vína.

Spolok založil aj pokusný vinohrad na okraji terajšieho Račianskeho mýta. Jeho prvý predseda Jonáš Fülep sa zaslúžil o rozvoj bratislavského vinohradníctva a o vznik prvej strednej vinohradníckej školy na Slovensku, ktorá bola na terajšej Matúškovej ulici a žiacky internát mala na Sasinkovej ulici 26. V roku 1923 bola škola zoštátnená a premiestnená do Modry. Po skončení druhej svetovej vojny tento spolok zanikol. V roku 1947 bola založená Slovenská vinohradnícka spoločnosť pri Slovenskej vedecko-technickej spoločnosti pre poľnohospodárstvo so sídlom v Bratislave.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.)