29. O bratislavskom víne písali aj viacerí literáti

Najslávnejší uhorský polyhistor a vedec Matej Bel (vlastným menom Fundík), rodák z Očovej, rektor bratislavského lýcea venoval značnú pozornosť bratislavským vinohradom a vínam. V diele O uhorskom víne a vinohradníctve kategorizoval vinohrady v malokarpatskej oblasti takto: „Bratislavské vinice sú najväčšie, svätojurské najlepšie, pezinské najkrajšie a modranské najúrodnejšie.“

Bratislavské vína charakterizoval ako sírnaté s „prchavou“ sírou a račianske ako ušľachtilé sírnaté. Račianske víno charakterizoval ako najlahodnejšiu lahôdku, ktoré sa pije s veľkou nádejou na uzdravenie. O vinných pivniciach píše: „Trvanlivosti vína značne napomáhajú pivnice. Najlepšie sú bratislavské“. Zaznamenal, že v roku 1719 bola v Bratislave taká veľká úroda hrozna, že nebolo dosť sudov na uskladnenie vína. Klesla preto jeho cena za holbu vína (asi 0,75 l) na 4 denáre (bola to cena približne dvoch vajíčok). Pred zberom hrozna v roku 1720 mali vinohradníci také zásoby vína, že ho rozdávali aj zadarmo, aby vyprázdnili sudy.

Básnik Hugolín Gavlovič (vlastným menom Martin) v zbierke veršov vydanej koncom 18. storočia chváli aj bratislavské víno, ktoré obľuboval. Bol stálym hosťom vinárne Hospodár zlatej fantázie, ktorá bola na ceste do Karlovej Vsi a ktorú označil ako hlavný stan bratislavských bohémov, kde vraj podávali zázračné sudové víno.

Básnik, prozaik a esejista Andrej Plávka v celej svojej básnickej tvorbe venuje dôležité miesto prírode. Vinice a víno ospevuje vo viacerých dielach. V diele Smädný milenec uvádza: „Ani jeden október týchto dnešných čias už nevonia muštom ako všetky októbre tých rokov, keď celé bratislavské povetrie bolo presýtené týmto nozdry štekliacim pachom, dlažba sa iskrila pod kopytami ťažkých štajerských koní, vezúcich pod gotické klenby pivníc sudiská, lodžgajúce ešte hustým a nevyzretým mokom, veštiacim rozviazanie jazykov, roztopaš i spev od rozdrapených holobriadkov až po zajakavých a bezzubých penzistov, mľaskajúcich už pri prvom glgu jazykmi ani dedinské práčky piestami na potoku.“

O bratislavských vinohradoch a víne písali aj Milan Rúfus, Pavel Koyš, Gustáv Hupka, Štefan Brezány, Ján Kostra, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Ľubomír Feldek, Vincent Šikula, Štefan Moravčík, Fedor Malík, S. Kovačovičová, Zdenek Přibík, Ján Hrušovský a ďalší. Z historikov to boli E. Drábiková, P. Dvořák, O. Faust, M. Gažo, Š. Holčík, R. Horna, O. Horvay, F. Kalesný, J. Minárik, T. Ortvay, E. Portisch, A. Špiesz, J. Tibenský a ďalší.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.)