23. Víno sa tradične čapovalo aj pod viechami

Podľa uhorského výčapného práva z roku 1291 a jeho úprav mestskými štatútmi od 15. storočia sa na území dnešnej Bratislavy čapovalo víno aj formou výčapu z vlastnej produkcie vinohradníkov bez živnostenského povolenia v pohostinských zariadeniach nazývaných viecha. Toto slovo označuje nielen názov miestnosti alebo domu, v ktorých sa čapovalo víno, ale aj znak tvaru gule alebo venca z viničných alebo smrekových vetvičiek vyvesený na dome (vieche).

Právo čapovania pod viechou potvrdil aj uhorský zákon z roku 1888 o štátnom monopole výčapu liehových nápojov a rešpektoval ho aj zákon č. 97 z roku 1929. Ten však obmedzil v Bratislave právo výčapu len na dobu 14 dní, najviac 5-krát do roka na základe pridelených licencií. Finančná správa pridelila 30 licencií Spolku bratislavských vinohradníkov, ktorý ich rozdeľoval žiadateľom - vinohradníkom.

Najviac známych viech bolo na Vysokej ulici, Reichardovej (Rajská), Jókaiho (Veterná), Schöndorfskej (Obchodná), Mýtnej, Radlinského, Valónskej, Krížnej, Kopáčskej, Panenskej, Jozefskej, Blumentálskej, Zámočníckej, Račianskej a Žižkovej. V roku 1908 boli viechy v 29 uliciach a v roku 1913 už len v 23 uliciach, v roku 1945 v 27 uliciach.

Medzi najznámejšie bratislavské rodiny viecharov patrili rodiny Albrechtovcov, Blaserovcov, Falbovcov, Finkovcov, Gaisreiterovcov, Heckovcov, Hoffmanovcov, Janíkovcov, Kovaríkovcov, Lerchnerovcov, Lumzerovcov, Macherovcov, Matúšovcov, Metzlovcov, Nitschovcov, Orthovcov, Rosenbergovcov, Stelzerovcov, Vendelínovcov, Weissovcov, Winklerovcov, Wowyovcov, Wurmovcov, Zechmeisterovcov a ďalších.

V Rači to boli najmä rodiny Beladičovcov, Brychtovcov, Dobošovcov, Čavojských, Kramplovcov, Lednárovcov, Polakovičovcov, Zvozilovcov a ďalších. Vo Vajnoroch patrili medzi najznámejších viecharov Bednárovci, Feketeovci, Laudovci, Orthovci a Zemanovci, v Karlovej Vsi najmä rodina Kostolných.

Bratislavské viechy si zachovali vidiecky charater, boli umiestnené v prízemných vinohradníckych domoch so širokým vchodom (Forhaus) s dlhými dvorma, gánkom (chodba), kuchyňou a izbami. Viechy mali aj pivnice a viacerí aj lisovne (prešovne). Víno sa čapovalo najmä v uzavretých miestnostiach (izbách vinohradníka) a pri priaznivom počasí aj na dvoroch alebo v záhradách, často pod viničovými pergolami.

Pod viechami sa vytvárala neopakovateľná atmosféra, o ktorej sa zmienime v ďalšom príspevku. Tento stav trval až do roku 1949, keď na predaj vína z vlastnej úrody pod viechami nadviazali vinohradnícke JRD a pohostinské podniky štátneho a družstevného obchodu.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.)