22. Výčapné právo vo feudálnom Prešporku

7.10.2006
Páčil sa vám článok?

Právo výčapu ako súčasť regálneho práva (ius educilli) upravovalo v období feudalizmu predaj vína, piva a pálenky v malom, bez osobitného živnostenského oprávnenia. Toto právo patrilo panovníkovi alebo prostredníctvom jeho donácií feudálom, mestám, či iným osobám a korporáciám.

Prešporok ako kráľovské mesto dostal právo slobodného čapovania vína už v privilégiu uhorského kráľa Ondreja III. v roku 1291. Spôsob výčapu vína v malých v priestoroch sa vyvinul zo susedského ochutnávania nového vína a zo starého práva mešťanov predávať svoje poľnohospodárske prebytky. Toto staré zvykové právo rešpektoval aj Ondraj III. v bratislavskom privilégiu. Výčap vína bol postupne upravovaný zákonmi, ale najmä mestskými štatútmi.

V roku 1497 vydalo mesto Bratislava prvý výčapný štatút, ktorý obsahoval pravidlá súkromného výčapu vína medzi inými aj bratislavskými vinohradníkmi. V tom čase žilo v 15 uliciach mesta 484 vinohradníckych rodín a ďalšie početné vinohradnícke rodiny boli aj v prímestských obciach. Mesto Prešporok čapovalo svoje vína pod bránou radnice a v pivniciach u františkánov a v Zelenom dome bez obmedzenia po celý rok. Súkromníci nesmeli podľa tohto štatútu čapovať víno v čase pôstu. Dozor nad dodržiavaním týchto pravidiel mal bannmajster, ktorý mal k dispozícii stráže.

Podľa tohto štatútu mohli vinohradníci čapovať len to víno, ktoré sami vyprodukovali vo svojich vinohradoch a to priamo konzumentovi v malom vo vlastných miestnostiach patriacich k ich majetku, alebo v dočasných zariadeniach (búdy, stánky a podobne). Víno sa smelo čapovať od ranného až do večerného zvonenia na kostole františkánov. Neskôr bolo možné udeliť výnimku zo „záverečnej hodiny“ a niektorí viechari i bez udelenia výnimky čapovali víno až do polnoci, čím porušovali štatút. Osobitné privilégium na predaj vína mala vináreň rádu bielych mníchov (pavlínov) na dnešnej Nálepkovej ulici, v ktorej sa mohlo predávať víno aj v čase všeobecného zákazu čapovania vína.

Zákonným článkom XXXV z roku 1888 sa zmenilo výčapné právo a štát si vyhradil výlučné právo rozhodovať o povolení výčapu vína. O povolenie výčapu bolo treba žiadať finančnú vrchnosť. V roku 1899 bol novelizovaný zákonným článkom XXV, ktorý bol prijatý aj ako zákon do čs. právneho poriadku. Aj tento zákon vyhradil štátu rozhodovanie o otázkach práva výčapu liehovín formou licencií. Licencie v Bratislave udeľoval vinohradníkom Spolok bratislavských vinohradníkov.

Páčil sa vám článok?