19. Oberačkové slávnosti v Bratislave

Na oslavu práce vinohradníkov a vinárov vznikli rôzne slávnosti a zvyky. Viaceré z nich postupne zanikali, ale niektoré sa zachovali dodnes, často v zmenenej podobe.

V roku 1516 vznikli prvé stredoveké slávnosti vinobrania v talianskej Florencii, mali názov Floriale.Vznikli po vzore starovekých gréckych dionýzií a rímskych bakchanálií. Pri nich sa konali sprievody v čele s bohmi vína Dionýzom alebo Bakchusom, sprevádzanými bakchantkami, satyrmi a silénmi. Pri nich sa pilo víno, často až nad mieru a konali sa veselice.

Aj na území dnešnej Bratislavy z tohto zvyku postupne vznikali oberačkové slávnosti (vinobranie). Pri nich sa podľa archívnych záznamov zber hrozna ukončil sprievodom oberačov, ktorí s posledným vozom naoberaného hrozna išli za spevu do lisovne vinšovať vinohradníkovi. Oberači boli ovenčení vetvičkami viniča a po „vinšovačke“ sa s vinohradníkom zabávali.

Prvé veľkolepé oberačkové slávnosti v kráľovskom meste Prešporku sa konali už v roku 1720. Slávnosť začali mestskí hajdúsi salvou z mažiarov, na čo sa rozozvučal zvon na Chráme sv. Mikuláša, patróna prešporských vinohradníkov. Za zvukov zvonu sa pohol sprievod od mestského domu k vinohradom. V sprievode sa viezli na kočoch richtár, župan, členovia mestskej rady, predseda spolku vinohradníkov a vzácni hostia. Okolo kočov išli na koňoch hajdúsi a bergmajstri (viniční majstri). Keď sa sprievod dostal k vinohradom, zazneli zvuky fanfár. Po prívete najstaršieho vinohradníka sa začali oslavy, pri ktorých sa spievalo, tancovalo, pilo víno a hodovalo aj niekoľko dní. Na prešporských oberačkových slávnostiach v roku 1825 sa zúčastnil aj uhorský kráľ František I. s manželkou.

Po vzniku ČSR sa od roku 1933 postupne každoročne konali regionálne oberačkové slávnosti v malokarpatskej oblasti striedavo v Pezinku a v Modre. Okrem nich sa konali aj miestne oberačkové slávnosti v Rači, vo Vajnoroch a v Karlovej Vsi. Pri slávnostiach, ktoré sa končia alegorickým sprievodom, sa konajú veselice a výstavy hrozna, ako aj degustácie burčiaka a vína. Tie sa konajú najmä na dvoroch a v pivniciach vinohradníkov, na ktorých nesmie chýbať husacina a lokše.

V Karlovej Vsi sa konali oberačkové slávnosti spolu s hodami na sv. Michala. V popoludňajších hodinách tiahli procesie z mesta cez Podhradie do Karlovej Vsi. Slávnosť sa začala sprievodom, na čele ktorého išli dvaja krojovaní mládenci s veľkým strapcom hrozna. Sprievod smeroval k hostincu U Bohunských (vtedy najväčší hostinec v Karlovej Vsi), kde bola tanečná zábava. Väčšina účastníkov sa rozišla do vinohradníckych domov. Tam sa sedelo na dvoroch pod viničom, pilo sa víno a burčiak po husacine alebo cigánskej pečienke. Hrali pri tom harmonikári a miestami aj cigánska hudba.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.)