13. Bratislavské víno a František Jozef I.

Štyridsaťtriročné obdobie panovania uhorského kráľa a rakúskeho cisára Františka Jozefa I., prvého panovníka dualistickej Rakúsko-uhorskej monarchie (panoval v r. 1848-1916) bolo bohaté na politické, hospodárske a spoločenské udalosti, z ktorých uvádzame tie, ktoré sa dotýkali bratislavských vinohradníkov a nimi dorobeného vína.

Panovník, ktorý bol korunovaný v Budíne, navštívil viackrát Bratislavu. Bolo to už v rokoch 1848 a 1849, pričom si obľúbil bratislavské vína, ktoré objednával prostredníctvom bratislavského nakupovača na panovnícky dvor vo Viedni. 13. 8. 1852 podával slávnostný obed pre 114 hostí v Primaciálnom paláci, na ktorom sa podávalo bratislavské víno. Mesto navštívil ešte 30. 12. 1890, 1. 6. 1909 a 16. 7. 1918.

Za jeho panovania nastal rozvoj školstva v Uhorsku, ale len s vyučovacím jazykom maďarským. V roku 1880 bola založená Maďarská štátna štepárska škola v Bratislave, ktorá bola v roku 1884 nahradená bratislavskou Maďarskou vinohradníckou a záhradníckou školou. Tá bola v r. 1900 premenovaná na Uhorskú kráľovskú vinohradnícku školu (v roku 1923 bola premiestnená do Modry).

Kráľ udelil v roku 1871 titul „Cisársko-kráľovský, rakúsko-uhorský dvorný dodávateľ vín“ firme Palugyay Bratislava. Zásluhou panovníka firma dodávala víno aj na dvor mexického cisára. V roku 1893 zakázal kráľ zákonom výrobu falšovaných vín a zákonom z roku 1899 zvýhodnil vinohradníkov, ktorí čapovali vlastné víno po celý rok, tým, že platili len 1/5 bežného výčapného poplatku. Ak vinohradník predával vlastné víno len v časti roka, znížil sa mu poplatok na 1/10. V tom istom roku zrušil povolenie čapovať víno vinohradníkom vo viechach vo vlastnom dome bez licencie.

Licencie poskytoval vinohradníkom Vinohradnícky spolok v Bratislave (vznikol roku 1861), ktorému kráľ poskytol licencie pre 30 viech. V roku 1908 vydal kráľ podľa francúzskeho vzoru vinársky zákon, ktorý upravoval výrobu, označenie a predaj vína. V roku 1897 bol pozemkový kataster prevedený zo siahovej na metrickú sústavu (štvorcová siaha sa rovnala 3,6 m²).

V roku 1882 sa objavila vo vinohrade na Dunajskej ulici nebezpečná choroba viniča fyloxéra. Spolu s peronospórou, múčnatkou a mrazmi zničila takmer štvrtinu vinohradov. V roku 1900 sa vyrobilo v Bratislave (bez okolitých obcí) v 1350 vinohradoch 21 689 hl bieleho a 4341 hl červeného vína ( v Rači 2700 hl, prevažne červeného), z čoho sa približne 1/5 vyvážala do zahraničia.

Po Františkovi Jozefovi, ktorý zatiahol monarchiu do prvej svetovej vojny nastúpil na uhorský trón kráľ Karol IV. Habsburský, ktorý vládol v rokoch 1916-1918. Porážkou vo vojne ukončil éru habsburskej dynastie a Rakúsko-uhorská monarchia sa rozpadla. Slovensko sa stalo súčasťou ČSR.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.