12. Rozvoj vinohradníctva za Františka I.

7.10.2006
0
Páčil sa vám článok?

Po presťahovaní ústredných orgánov z Bratislavy do Budína a Viedne sa stala Bratislava z privilegovanej metropoly provinčným mestom. Nastal tu úpadok hospodárstva, vrátane vinohradníctva a obchodu s vínom. Plocha viníc v meste klesla v rokoch 1790-1800 asi o 50 ha a podstatne klesol i odbyt vína. Krízu vinohradníctva prehĺbili aj silné zimné mrazy v roku 1790, ktoré poškodili značnú časť bratislavských vinohradov.

V tomto ovzduší nastúpil na trón uhorský kráľ Leopold II. (panoval 1790-1792). Pri príležitosti jeho korunovácie mu darovali bratislavskí vinári 10 hl vína. V stánkoch pri Rybárskej bráne sa podávalo zdarma víno z mestských pivníc. Počas jeho panovania sa Uhorsko vyhlásilo za slobodné a nezávislé kráľovstvo, ktoré spájala s Rakúskom len osoba panovníka.

Hospodársky rozvoj, vrátane vinohradníctva nastal v Bratislave znovu až za panovania Františka I. (označovaného aj ako František II.), uhorského kráľa a nemecko-rímskeho cisára, ktorý panoval v rokoch 1792-1835. Za jeho panovania sa zvýšila plocha vinohradov najmä v severnejších oblastiach Slovenska, ale aj na území Bratislavy, kde sa ich plocha znovu dostala na vyššiu úroveň ako 700 ha. V Uhorsku sa ustálili aj viaceré vinohradnícke a vinárske zvyky (zmienime sa o nich v osobitnom príspevku).

Tak napríklad prvé oberačkové slávnosti sa konali 12. októbra 1825 v Bratislave, zúčastnil sa na nich aj kráľ so svojou manželkou Karolínou Augustou. Začal sa znovu rozmáhať medzinárodný obchod s vínom. V Bratislave vznikla prvá uhorská výrobňa šumivého vína (typu šampanské) J. E. Hubert a Habermann, ktorá mala expozitúry v 43 krajinách. V roku 1835 vznikla ďalšia vinárska firma Pavla Schmidta na Pražskej ulici 7.

František I. preslávil bratislavské víno 26. decembra 1805, keď bol v Primaciálnom paláci podpísaný Prešporský mier po víťaznej bitke Napoleona pri Slavkove. Pri tejto príležitosti sa na recepcii podávalo najkvalitnejšie víno z mestských pivníc (z tzv. apoštolskej pivnice).

Ferdinand V. bol posledným uhorským kráľom, ktorý sa dal korunovať v Bratislave v roku 1835. Na jeho korunovácii sa čapovalo 2200 litrov vína na korunovačnom námestí zdarma. V poslednom roku jeho panovania (1848) podpísal na sneme v Bratislave zákony, ktorými zrušil poddanstvo v Uhorsku, platenie cirkevného „desiatku“, zemepánskeho „deviatku“ a nezdaniteľnosť šľachty. Tým otvoril dvere pre mohutnejší nástup kapitalistických výrobných vzťahov na Slovensku.

V Primaciálnom paláci 15. novembra 1847 za účasti kráľa hostina na počesť uvedenia palatína Štefana do funkcie. Na prípitky sa minulo za účasti 100 hostí v paláci a 800 v dvorane vyše 2000 pohárov šampanského od firmy Palugyay.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.

Páčil sa vám článok?