10. Bratislavské vinohradníctvo a Mária Terézia

Mária Terézia, uhorská a česká kráľovná a rakúska vojvodkyňa panovala v rokoch 1740-1780. Táto kráľovná sa tešila priazni Bratislavčanov, vrátane vinohradníkov a vinárov. Za jej panovania sa uskutočnili viaceré pokrokové reformy, ktoré zabezpečili hospodársky pokrok a aj rozvoj bratislavského vinohradníctva a obchodu s vínom.

V roku 1762 bola uzákonená urbárska regulácia Márie Terézie, ktorá ovplyvnila osud vinohradníkov a vinárov do ďalšej dlhoročnej budúcnosti. Táto jednotne a presne upravila poddanské povinnosti voči zemepánom v celom Uhorsku. Pre potrebu spravodlivého vymeriavania výšky daní bol vykonaný súpis poddanskej pôdy, klčovísk a viníc s kvalitatívnou klasifikáciou pôdy (použila sa plošná miera bratislavská merica - 1917 m²). Kráľovská klasifikačná komisia v októbri 1767 evidovala v meste Bratislava a v obci Rača, Vajnory a Lamač vyše 700 ha viníc. Tie boli zapísané do novozavedenej pozemkovej knihy. Bratislava bola podľa deviatich kritérií posúdená ako mesto prvej bonity (z možných troch tried).

Tereziánska regulácia určila povinnosť užívateľom viníc (šľachticom a poddaným) odovzdávať zemepánovi (feudálovi) viničný deviatok, teda devätinu z úrody v naturáliách alebo v peňažnom či robotovom ekvivalente. Zemepánovi odovzdával každoročne užívateľ vinohradu podľa horného práva aj určitú dávku hroznového muštu alebo vína na základe dohody alebo zvyku. Dávka sa vyberala v bratislavskej objemovej miere okov (50,5 l). Cirkvi sa odovzdávala naďalej tzv. desiatka (desatina z úrody).

Tereziánsky urbár upravil i právo výčapu vína a povinnosti krčmárov, ako aj trhové právo, ktoré vymedzilo pravidlá predaja poľnohospodárskych produktov na trhu. O nich sa zmienime v osobitnom príspevku. Tereziánska urbárska regulácia stanovila pre Uhorsko i ročnú robotovú povinnosť usadlosti poddaných na 52 dní záprahovej alebo 104 dní ručnej práce. Tieto reformy mali byť prejavom štátneho záujmu o osud poddaných. Zemepánske záujmy a prechmaty proti poddaným sa však často presadzovali aj napriek týmto úpravám.

Mária Terézia chodila často do Bratislavy navštevovať svoju dcéru Máriu Kristínu, manželku Alberta, miestodržiteľa v Bratislave. Správala sa pri tom veľmi spoločensky, usporadúvala koncerty, plesy a iné spoločenské podujatia, na ktorých sa podávalo kvalitné bratislavské víno, najmä račianska frankovka, ktorú si kráľovná veľmi obľúbila.

Počas jej panovania začali vychádzať v Bratislave noviny Pressburger Zeitung (1764 -1945), ktoré boli najdlhšie vychádzajúce nemecké noviny na svete. Mali neskôr aj pravidelnú rubriku „Viecha vyvesená“, v ktorej sa uvádzal zoznam otvorených viech.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.