8. Jagelovci a bratislavské vinohradníctvo

V rokoch 1440-1526 vládol na uhorskom tróne rod Jagelovcov. Zakladateľom dynastie bol kráľ Vladislav I., po ňom nastúpil na trón Vladislav II. a Ľudovít II. Panovanie tohto rodu bolo prerušené v rokoch 1444-1490 keď panoval Ladislav Pohrobok ( jeho gubernátorom bol Ján Huňady) a Huňadyho syn Matej Korvín.

Uhorský a poľský kráľ Vladislav I. Jagelonský vládol od r.1440 až do 1444. Počas jeho krátkeho panovania nastal rozmach pestovania viniča na území Slovenska, pričom najviac viníc bolo v Bratislave. Víno vyrobené v Bratislave v tomto období z vyše 2000 vinohradov takmer 500 vinohradníkmi bolo určené prevažne na vývoz.

Kráľ Matej Korvín (1458-1490) obľuboval bratislavské vína, ktoré spoznal pri návšteve Bratislavy v júli 1471 a tie sa potom dostali i na jeho pompézny kráľovský dvor. Vína vyberal Úrad nákupcu vína, ktorý ustanovil panovník v Bratislave. Zásluhou tohto úradu sa zvýšil vývoz bratislavského vína najmä do Poľska a Ruska a víno sa začalo vyvážať i do Švédska a pobaltských štátov. Počas jeho panovania vydal ostrihomský arcibiskup Hyppolyt kódex za roky 1487-1489, podľa ktorého sa platilo za okov uhorského vína (54,3l) v priemere 31-42 denárov, ale za bratislavské víno 65-70 denárov.

Kráľ Matej prostredníctvom svojho nákupcu za okov bratislavského vína platil až 1 zlatý a 5 denárov, čím sa toto víno stalo druhým najdrahším vínom v Uhorsku. V roku 1464 vydal tzv. Zlatú bulu, ktorá obsahovala potvrdenie najdôležitejších hospodárskych výsadných listín, z ktorých viaceré sa týkali aj bratislavských vinohradníkov, vinárov a obchodníkov s vínom (napr. oslobodenie od platenia rôznych mýt, odvádzanie poplatkov z viníc, tzv. „ tridsiatkov“ a podobne). Mýto (theloneum) bol poplatok pri riečnych prevozoch a brodoch za prevoz tovaru. Mýto pôvodne patrilo panovníkovi, postupne sa však dostalo do rúk svetských a cirkevných feudálov a aj miest, vrátane Bratislavy. Šľachtici a mešťania kráľovského mesta Bratislavy boli od platenia mýta oslobodení.

V Bratislave sa počas konania trhov a jarmokov vyberalo tzv.tržné mýto. Tridsiatok (tricesima) bolo hraničné mýto (clo) z dovážaných a vyvážaných tovarov, z ktorých v tom čase prevládalo víno. Tento poplatok bol určený na vydržiavanie kráľovského dvora. Na vyberanie tridsiatku sa vytvoril systém tridsiatkových staníc s pobočkami pozdĺž celého pohraničia kráľovstva. Napriek názvu tridsiatok bol tento poplatok približne 3,3% aktuálnej ceny precleného tovaru. Privilégiami z roku 1466 a 1475 udelil Bratislave monopol a kontrolu nad vývozom a dovozom vína v celej bratislavskej stolici. Posledný kráľ z rodu Jagelovcov Ľudovít II. (1510-1526) navštívil Bratislavu viackrát (prvý krát 17. 7. 1520) a obľúbil si tiež bratislavské vína.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.