7. Anjouovci a bratislavské vinohradníctvo

Aj panovníci z rodu Anjouovcov, ktorí vládli na uhorskom kráľovskom tróne od roku 1301 do roku 1386, sa zaslúžili o rozvoj bratislavského vinohradníctva a vinárstva. V období panovania Karola Roberta a jeho syna Ľudovíta sa stalo Uhorsko hospodársky významným štátom. V tom čase sa viedli vojny v južných častiach Uhorska a Slovensko mohlo nerušene ťažiť z hospodárskeho rozmachu za podpory oboch panovníkov. Nastal i rozmach vinohradníctva, najmä rozšírením sortimentu viniča o francúzske odrody. Neobyčajne vzrástol i obchod s vínom.

Zakladateľom dynastie Anjouovcov bol kráľ, pôvodom z Francúzska, Karol I. Robert, ktorý vládol v Uhorsku v rokoch 1308-1342. Svojimi reformami vytvoril priaznivé podmienky na rozvoj poľnohospodárstva, vrátane bratislavského vinohradníctva a tiež obchodu s vínom, najmä jeho vývozom do Čiech, Poľska a Nemecka. Bratislavské vína konkurovali v tom čase rakúskym vínam a bol po nich dopyt i v zahraničí. Preto v roku 1335 bola podpísaná Vyšehradská dohoda panovníkmi Uhorska, Poľska a Čiech aj o možnosti vývozu malokarpatských vín do týchto krajín, ktorou sa upravili aj mýtne a colné predpisy. Táto dohoda sa uplatňovala až do 16. storočia.

Kráľ Ľudovít I. Veľký (1342-1382) si natoľko obľúbil bratislavské víno, že si ho objednal na svoju svadbu. V roku 1354 zakázal na žiadosť bratislavských vinohradníkov dovážať víno z Rakúska do Bratislavy. Vinohradníkov z Bratislavy a ďalších kráľovských miest oslobodil od platenia dane z vína, ktorá sa odvádzala v naturáliách hneď po zbere, prípadne po prekvasení vína. (Táto naturálna renta sa nazývala deviatok). V roku 1362 vydal kráľ všeobecnú úpravu o podmienkach vlastníctva a nadobúdania viníc v Devíne. Kráľ chodil často na Slovensko na poľovačky, po ktorých boli hostiny, kde nechýbalo jeho obľúbené bratislavské víno.

Po smrti kráľa Ľudovíta nastúpila na trón jeho dcéra kráľovná Mária I. z Anjou, ktorá vládla do roku 1385, po jej smrti nastúpil na trón jej manžel český a nemecký kráľ Žigmund Luxemburský (1387-1437), syn Karola IV. a brat úspešného českého kráľa Václava IV. Počas jeho panovania dostala Bratislava nielen potvrdenie starších privilégií, ale aj nové výsady, najmä rozšírenie mýtnych slobôd a niekoľko darovacích listín, ktorými sa zveľadil majetok mesta.

V roku 1402 dostala Bratislava právo skladu a súčasne povolenie pre bratislavských obchodníkov prevážať tovar, teda aj víno po Dunaji bez poplatkov. Pre obavu nájazdu Turkov a husitov kráľ nariadil opevniť bratislavský a devínsky hrad. To znamenalo zvýšenie daňového bremena obyvateľov mesta, čo pocítili aj vinohradníci, keď v roku 1435 odviedli do kráľovskej pokladnice 570 hl vína. Toto zaťaženie zmiernil vydaním nariadenia, aby sa v Bratislave predávalo rakúske víno len so súhlasom mestskej rady.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.