6. Arpádovci a bratislavské vinohradníctvo

Od desiateho do trinásteho storočia panovalo v Uhorsku (ktorého súčasťou bola aj Bratislava a celé Slovensko) 24 kráľov z rodu Arpádovcov. Títo mali v začiatkoch panovania neobmedzenú moc patriarchálnych kniežat. Boli vlastníkmi všetkej pôdy v kráľovstve, ktorú na základe lénneho systému postupne dávali do daru svojim vazalom a cirkvi.

Za pôdu, na ktorej poddaní so súhlasom zemepána zakladali vinohrady (dežmové vinice), platili viničný poplatok - dežmu, vo výške určenej zmluvou alebo obyčajom. Obvykle to bola desatina až dvanástina úrody hrozna alebo vína. Na víno zaviedol kráľ Štefan I. (panoval od roku 1000 do 1038) aj cirkevnú daň, tzv. desiatok. Táto daň sa odvádzala diecéznym biskupom, ktorí ju mohli rozdeliť i ďalším cirkevným inštitúciam. Tento panovník bol horlivým zástancom cirkevných hodnostárov a šľachty, čo sa prejavilo aj tým, že od platenia dane boli oslobodení cirkevní a svetskí šľachtici a majetky určené na cirkevné a školské ciele.

Zásluhu o rozvoj vinohradníctva a vinárstva mal kráľ Ondrej II (1205-1235), ktorý pozdvihol hospodárstvo Uhorska medzi najvyspelejšie štáty Európy. Zlatou bulou z roku 1222 potvrdil rozsiahle slobody, ktoré umožnili bratislavským vinárom slobodne podnikať.

Počas panovania kráľa Bela IV. (1235-1270) bola pri vpáde Tatárov v roku 1242 časť bratislavských viníc zničená. Pri tomto vpáde veľa mužov zahynulo alebo bolo zajatých, a preto kráľ povolal do Uhorska nemeckých prisťahovalcov. Po ich príchode sa začalo vinohradníctvo obnovovať, z podnetu kráľa najmä na Devíne.

Kráľ Ladislav IV. (1272-1290) daroval v roku 1288 pôdu v časti Bratislava - Vydrica bratislavskému richtárovi Jakubovi, aby na nej vysadil vinohrady. Víno z týchto vinohradov vytvorilo základ bratislavského mestského vinárstva.

Najväčšiu zásluhu o rozvoj vinohradníctva a vinárstva v Bratislave mal z Arpádovcov kráľ Ondrej III.(1290-1301), ktorý povýšil v roku 1291 Bratislavu do stavu slobodných kráľovských miest. V privilégiu z roku 1291oslobodil Bratislavčanov od dane z vína. Udelil im aj právo predávať prebytky vína vo svojich domoch, v podchodoch, na dvoroch i pod viechami, ktoré sa označovali nemeckým názvom Leutgeben. Počas jeho panovania sa stal obchod s vínom významným zdrojom bohatstva vinohradníkov, vinárov a obchodníkov s vínom.

Bratislavské víno tvorilo významnú zložku exportu a vyvážalo sa najmä do Čiech, Rakúska, Nemecka, Poľska, Dalmácie a Ruska a dostalo sa i na kráľovské dvory. Kráľ povolil v roku 1291 bratislavským Židom vyrábať víno podobne ako ostatným obyvateľom mesta (dovtedy mali Židia zákaz výroby vína). V roku 1301 im však nariadil platiť daň z rituálne upraveného vína (kóšer víno), výšku ktorej určoval mestský magistrát.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.)