3. Už stredoveké vinohradníctvo bolo na úrovni

7.10.2006
0
Páčil sa vám článok?

Už v stredoveku mal spôsob obrábania vinohradov v Bratislave pomerne dobrú úroveň a vyrovnal sa najvyspelejším vinohradníckym krajinám. Pracovalo sa ručne a vinohradníci používali prevažne také isté náradia, ako používali Rimania začiatkom nášho letopočtu. Hektárové výnosy hrozna boli približne o polovicu nižšie ako v súčasnosti a pohybovali sa v rozpätí 2 až 2,5 ton. Bolo to najmä preto, že vinohradníci uplatňovali nízky rez viniča „na hlavu“, alebo „na hniezdo“. Hrozno malo však vysokú cukornatosť a dávalo kvalitné korenisté vína.

Menší vinohradníci s výmerou do 1 hektára obrábali vinohrady s rodinnými príslušníkmi a viacerým z nich pomáhali pri zbere hrozna brigádnici. Väčšinu z plochy vinohradov obhospodarovali vinohradníci s plochou prevažne od 1,5 - 2 hektáre. Najväčšie vinohrady vlastnila rodina Baiglera s výmerou 13 ha a rodina Segnera 12,5 ha. Vinohrady s plochou 5 - 9 ha vlastnili ďalšie štyri rodiny (G. Dubianskeho, A. Pongrácza, M. Dorra a J. Ostermanna).

Veľkovinohradníci si prenajímali pracovné sily prevažne na obrobenie vinohradov a na zber hrozna. Títo pracovníci sa nazývali nádenníci (v Rači nazývaní ako tovarichári) a po latinsky operatores, alebo tiež ako kopáči (fossores). V 15. storočí to bola až tretina zo 166 veľkovinohradníkov. Tí si najímali nádenníkov na jesenné práce už prvého mája na račianskych hodoch.

Práca vo vinohrade bola náročná na pracovnú silu. Len samotné jedno okopávanie v bratislavských vinohradoch si vyžiadalo asi 20-tisíc pracovných dní, teda prácu tisícok ľudí z Bratislavy a okolia. Vidiecki kopáči bývali počas sezóny prevažne v predmestí Blumentálu a na Kopáčskej ulici, najmä v prízemných hlinených domoch. Pracovali 12-14 hodín denne a mnohí z nich prespávali vo viniciach. V roku 1661 dala grófka Pálffyová pre slovenských kopáčov postaviť Kostol sv.Mikuláša na Podhradí.

Organizovaním a riadením bratislavského vinohradníctva bol poverený hlavný pereg (Bergmeister - magister montium). Ten súdil spory o hranice (medze) viníc, riadil spôsob obrábania vinohradov, dozeral na plnenie uznesení mestskej rady o oberačkách, robil odhad škôd spôsobených vo viniciach a z jeho podnetu mestská rada vydávala pokyn na začatie oberačiek hrozna. Viničnému úradu hlavného perega pomáhali vykonávať funkcie hájnici, ktorých na základe peregovho návrhu volila mestská rada. V r. 1587 mal k dispozícii 15 hájnikov a 4 pomocníkov, ktorí boli ozbrojení.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.)

Páčil sa vám článok?