2. Vinohradníctvo v Bratislave do 18. storočia

Až do 18. storočia zohralo vinohradníctvo významnú úlohu vo vývoji mesta Bratislavy a okolitých obcí a prispelo k blahobytu jeho občanov. Podľa záznamov o vínnom desiatku (odvádzali ho vinohradníci ako feudálnu rentu z produkcie hrozna a nazývala sa aj ako dežma či decima) z roku 1435 žilo v Bratislave 474 vinohradníckych rodín a približne 2500 obyvateľov mesta z celkového počtu asi 5000 žilo z výnosu z vinohradov. Tí vyprodukovali 15 355 hl prvotriedneho vína podrobeného dani z vína, ktoré malo hodnotu 16- až 17-tisíc dukátov.

Podľa pozemkovej knihy z roku 1439 bolo v meste bez prímestských obcí v 113 vinohradníckych tratiach s priemerným počtom 17-18 viníc 2003 vinohradov s plochou vyše 500 ha. Vinice obklopovali celé mesto od Hradu, cez Karlovu Ves, Slávičie údolie, Kalváriu, Kramáre, Kamzík, Kolibu a vinohrady boli aj priamo v meste, na Vysokej, Obchodnej, Dunajskej ulici a v okolitých obciach Rača, Vajnory, Devín, Lamač a Záhorská Bystrica, ktoré boli v roku 1946 pričlenené k Bratislave.

Bratislavské viničné hony ( trate) mali nemecké i slovanské názvy, ani jeden nemal názov maďarský. Zo staroslovianskych to boli Ivanuš, Rongoty, Starilov, Temir, Zlobat, Žanka a ďalšie. Zo slovenských to boli: Líščie údolie, Líščie diery, Dlhý diel, Horný diel, Piesky, Pálenisko, Uhlisko, Mlynská dolina, Ohňavy a ďalšie. Z nemeckých boli najznámejšie Ellwein, Hohenau,Chachnei, Scharlachberg, Schatlaberg, Schimperg a ďalšie.

Keď sa Bratislava stala v roku 1536 hlavným mestom Uhorska, mnohí šľachtici a úradníci sa presťahovali do Bratislavy a začali pestovať vysokorentabilný vinič. Vtedy sa Bratislava a celý rajón stali najväčším producentom z vinohradníckych rajónov Uhorska.

V roku 1715 mala Bratislava asi 550 ha a v roku 1720 okolo 580 ha viníc. V týchto obdobiach z okolitých obcí mal napríklad Devín 90 ha, Rača 75 ha a Vajnory 53 ha. Z viníc v okolitých obciach mali prevažnú časť v držbe bratislavskí mešťania ( vo Vajnoroch a Devíne vyše 90% a v Rači približne 50%). Medzi najväčších a najbohatších vinohradníkov v Bratislave patrili rodina Baiglera, J. Segner, G. T. Bubianský, A. Pongácz, M. Dorr, J. Ostermann, Schmidt, Palugyay, Esch, Eisvogel, Albrecht, Habermann, Sprinczel a Stelzer.

Bratislavské vinohradníctvo patrilo do bratislavského vinohradníckeho rajónu, v ktorom sa pestovali v stredoveku najmä tieto odrody viniča: Cyrifándel, Muškát, Gutedel, Lombardské, Elblinské, Kozie cecky, Tertia Augustae a neskôr i súčasné odrody, najmä Rizling vlašský a rýnsky, Silvánske zelené, Tramín a z modrých odrôd najmä Frankovka, predovšetkým v Rači.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.)