P. O. Hviezdoslav s podbradníkom

P. o. hviezdoslav s podbradníkom - pamatnik17

V poslednom týždni prázdnin šokoval (možno nie všetkých) na Hviezdoslavovom námestí pohľad na pomník doteraz bez pochybností najväčšieho slovenského básnika. Pomník vznikol v roku 1937 ako dar amerických Slovákov združených v Slovenskej lige hlavnému mestu Slovenska.

Pavol Orzságh, ktorý prijal umelecké meno Hviezdoslav, v Bratislave nežil. Ale keď sa mesto stalo centrom slovenskej kultúry v novozaloženom československom štáte, zdalo sa logické, že tu má stáť jemu venovaný pomník.

V súvislosti s tým pomenovali jeho menom aj námestie, ktoré predtým nieslo mená Promenade, Radetzky Platz, Kossuth Lajos Tér, Palackého sady. Na mieste, kam umiestnili pomník Hviezdoslava, stál predtým pomník Petöfiho, a ešte skôr pomník venovaný hudobnému skladateľovi Hummelovi. Predimenzovanú bronzovú sochu sediaceho básnika odliali podľa modelu, ktorý vytvoril sochár Vojtech Ihriský v spolupráci s Jozefom Pospíšilom. Architektúru pomníka navrhol architekt Július Lehocký. Okolo pomníka mali podľa pôvodného návrhu stáť ešte do kruhu usporiadané kamenné stĺpy štvorcového prierezu ako do venca usporiadaná kolonáda.

Pomník sa najprv nachádzal na spojnici Mostovej ulice s Rybárskou bránou, oveľa bližšie k budove Mestského divadla, terajšej Opery SND. Až v 50. rokoch ho preniesli na úroveň Veľvyslanectva USA a postavili vyššie než pôvodne. Architektúra pomníka bola znehodnotená zriadením nepotrebnej fontány. Ďalšia úprava nasledovala po roku 2000. Zmenil sa tvar fontány, odstránili hlinený kopček okolo pomníka a betónový blok, na ktorom pomník stojí, obložili ďalšími kamennými doskami, takže je asi dva razy taký vysoký, ako bol predtým.

Zdalo by sa, že podstavec po poslednej úprave je dosť vysoký, aby na pomník neliezli deti, ale najmä aby vandali nepoškodzovali bronzovú sochu, napríklad sprayom. Lebo pred istou skupinou „umelcov“ nie je nič dostatočne chránené. Výstrelky svojho „umenia“ považujú za veľké hrdinstvo, najmä ak sa im podarí umiestniť ich na tom najviditeľnejšom mieste. Vôbec pritom nemyslia na to, že znevažujú pamiatku osobnosti, ktorú má pomník pripomínať, a že poškodzujú diela iných, často už nebohých, umelcov.

Teraz sa stal terčom nejakého mimoriadne inteligentného a sebavedomého „umelca“ či „výtvarníka“ pomník Pavla Országha Hviezdoslava. Pomník nebol, našťastie, fyzicky poškodený, ale, zastaralým výrazom povedané, nevhodne „zneuctený“. Čo asi chcel svojou akciou, svojím činom vyjadriť anonymný páchateľ, keď zaviazal Hviezdoslavovi okolo krku veľkú červenú šatku? Chcel tým naznačiť podbradník či pioniersku šatku? Zdá sa, že na to mal dokonca „požehnanie“ vedenia Starého Mesta. Inak by bola musela šatka zmiznúť do hodiny po jej „montáži“, a nie šokovať okoloidúcich niekoľko dní. Od roku 1937 do roku 2014 sa nenašiel nikto s takou dávkou drzosti, aby znetvoril čo i len na minútu toto umelecké dielo. Ani len myšlienkou. Neprišli na to ani študenti, ktorí trpeli, keď sa museli učiť Hviezdoslavove krkolomné texty. Je pravda, že mnohé sa často nedajú ani vysloviť, ani zapamätať, nieto ešte recitovať.

Záhada sa vysvetlila, keď dostali Staromešťania do schránok septembrové číslo Staromestských novín. Na 13. strane je fotografia pomníka so správou o tom, že „Hviezdoslav dostal bodkovanú šatku“ ako „súčasť projektu Bodky“. Pod pomníkom je na nejasnej fotografii skupina ľudí, jedna blažene sa usmievajúca osoba vyzerá ako starostka Rosová. Starostka asi nevidí, že na Hviezdoslavovom námestí je dosť bodiek aj bez bláznivých nápadov. Stačí spočítať chýbajúce kocky mozaikovej dlažby. Je čudné, že svojím súhlasom a prítomnosťou na „zahaľovaní“ sochy dehonestuje pamiatku P. O. Hviezdoslava, ktorého meno nesie aj bratislavské Mestské divadlo. Pomník je národnou kultúrnou pamiatkou. Vylepšovať ho opticky handrou s bodkami je trápne, nevhodné, neslušné. Výborný príklad pre vandalov. Starostka mestskej časti urobila z najväčšieho slovenského básnika 20. storočia šaša, púťovú atrakciu. Prečo si vybrala práve Hviezdoslava? Prečo nebola o tomto „projekte“ informovaná komisia kultúry miestneho zastupiteľstva? Asi preto, že nešlo o kultúru, ale o „nekultúru“. Pomník je majetkom mesta a nie je zverený do správy Starému Mestu. To sa má starať len o okolie pomníka, o Hviezdoslavovo námestie, a nie znevažovať na ňom stojace pamätníky.

Červená handra, čiastočne zahaľujúca poprsie či trup sochy básnika, mala byť možno netradičnou a veľmi originálnou dekoráciou námestia pri príležitosti osláv Slovenského národného povstania. V Bratislave sa totiž SNP oslavovalo s dvojdňovým predstihom. Chudák Hviezdoslav! Našťastie bola handra (pardón, šatka) už 29. augusta zo sochy odstránená.

Treba dúfať, že vedenie mesta ani Starého Mesta nebude v budúcnosti také infantilné nápady a výstrelky ani podporovať, ani tolerovať. Čo tak položiť k pomníku veniec? Možno ako ospravedlnenie.

Štefan Holčík
Foto: autor

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.