1. Počiatky vinohradníctva v Bratislave

Vinič patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Víno dorobené z plodov viniča - hrozna zohralo už v staroveku a stredoveku v živote ľudstva významnú úlohu. Chlieb a víno sa stali symbolom dostatku, istoty a pohody. Vinič, víno a ťažké práce vo vinici inšpirovali umelcov všetkých žánrov pri tvorbe ich diel. Pracovitosť a tvorivosť početných generácií vinohradníkov a vinohradnícke zvyky, tradície a ľudové piesne sa stali súčasťou našej národnej kultúry.

Aj praobyvatelia žijúci na území terajšej Bratislavy sa zaoberali vinohradníctvom. Bratislava (pôvodne v rímskom období nazývaná Posonium, počas Veľkomoravskej ríše Breslava, počas nadvlády Uhorska Pozsony, podľa pomenovania nemeckých kolonistov Pressburg, ktorý sa oficiálne používal do r. 1919 a slovenskí obyvatelia si ho poslovenčili na Prešporok) sa stala mestom s veľkou vinohradníckou a vinárskou tradíciou. Pestovanie viniča zohralo významnú úlohu pri rozvoji Bratislavy a stalo sa jedným z podnetov na udelenie titulu slobodného kráľovského mesta a s tým spojených výsad. Bratislavské víno malo dobrú povesť nielen doma, ale i v zahraničí a od 14. storočia sa dostávalo i na panovnícke dvory a stalo sa významným vývozným artiklom.

Podľa rímskeho historika Cassia Dia už Kelti v Panónii, a teda i na území dnešnej Bratislavy, pestovali vinič hroznorodý. Ten dával však kyslé víno nižšej kvality ako vinič pestovaný Rimanmi, ktorý sa dostal na naše územie v rímsko - provinciálnej dobe (od 1.-4. stor. n. l.). Rímski historici Eutropius a Aurelius Victor uvádzajú, že vinice s kvalitnými rímskymi odrodami viniča zakladali na hornom Dunaji (teda i v Bratislave) rímski vojaci na základe nariadenia cisára Marka Aurelia Probusa, ktorý vládol v roku 276 - 282 .

Presné začiatky pestovania viniča na území Bratislavy nemožno určiť pre nedostatok archívnych údajov. Podľa maďarskej historiografie Húni a Avari na obsadenom území Bratislavy našli už rozsiahlu výsadbu viniča. Najstaršia archívna správa o bratislavskom vinohradníctve pochádza z roku 1249 a hovorí o predaji vinice kláštora cisterciánok opátovi kláštora v Rakúsku. Z roku 1254 pochádza listina Belu IV., v ktorej sa spomínajú vinice v Bratislave a v Devíne. Bratislavské vinice sa spomínajú i v archívnych dokumentoch z roku 1255, podľa ktorých sa prenajímal vinohrad Alkti a uvádza sa dohoda obyvateľov Rače a Bratislavy o cenách vína.

V listine z roku 1291 oslobodil kráľ Ondrej III. bratislavských vinohradníkov od kráľovskej dane z vína a krčmárov od poplatku za predaj vína. V archívnych dokumentoch z roku 1279 a 1290 sa spomínajú vinice na dnešnej Obchodnej ulici. Z čias sťahovania národov po páde Západorímskej ríše nemáme spoľahlivé údaje o vinohradníctve na území Bratislavy. je však pravdepodobné, že došlo k jeho úpadku.

Relatívne vyspelé vinohradníctvo bolo na území Bratislavy už počas Veľkej Moravy (v 8. a 9. storočí) najmä pri hrade Devín. Pestovanie viniča prinášalo značné hospodárske príjmy, a preto cirkev i mesto Bratislava vysádzali vinice, z ktorých výnosu sa pokrývala značná časť ich výdavkov. Po príchode vierozvestcov Cyrila a Metoda nastal zvýšený dopyt po víne i pre potreby vína na liturgické účely.

Staromaďarské kmene po vpáde do Podunajskej nížiny v 10. storočí si rýchlo osvojili znalosť vinohradníctva od slovanského obyvateľstva. Panovníci z rodu Arpádovcov si dobre uvedomili ekonomický význam vinohradníctva, a preto sa snažili pestovateľom viniča vychádzať v ústrety.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.)